Zastrája sa napríklad, že začne behať. Ako nám totiž prezradil, miestami sa cíti ako starý dedo.
Hoci doposiaľ lekárov obchádzal, teraz si ich vďaka boľavej ruke užil dosýta. Ako vraví, k rehabilitácii pristupuje maximálne poctivo.
Cíti každú zmenu počasia
"Rehabilitujem aj dvojfázovo, pretože mi povedali, a v tomto som poctivý, že operácia je samozrejme dôležitá, ale asi ešte dôležitejšia je rehabilitácia. Predsa len, zápästie je potrebné. Teraz sa cítim ako starý dedo, keďže cítim každú zmenu počasia," posťažoval sa nám večne vysmiaty dvojnásobný otecko, ktorý má na svoje dve malé ´pipinky´, ako ich nazýva, doslova slabosť.
Prejavuje sa to všakovakým spôsobom, no najkrajšie to vystihuje nasledujúce vyjadrenie. "Bol som nedávno v Rožňave vo fabrike na spodnú bielizeň. Nevedel som, čo vybrať žene, akú podprsenku, gaťky... Ale tým mojim pipinkám som hneď vedel. Povedal som si, ty tam robíš cvrk, cvrk, tak zoberieme takéto nohavičky... Normálne som si to ako milujúci tatinko vychutnával."
Ako správny chlap sa riadne ľutuje
A práve kvôli svojim dcérkam, Noemi a Vivinke, sa o seba chce intenzívnejšie starať. "Mám radosť z toho, že ma rehabilitačné sestry chvália. Vraj vidia pokroky a je to dobré. Keď si vezmem, že som nemohol vôbec ohnúť ruku..."
Vďaka nevládnej končatine mala jeho polovička doma namiesto dvoch detí na pár mesiacov tri. A keďže je Roman Pomajbo typický chlap, vraj sa aj riadne ľutoval a liezol tým manželke na nervy. "Žena už nemôže počuť, že och, ručička. Už vraj mám dať niečo nové. A naozaj to musím dávkovať opatrne. Vivinka po mne totiž hneď začne všetko opakovať. Najnovšie furt zahlasuje, že ´Ježiš mankote´. Kukám na ňu, že kde to počula. (Smiech.) Je to radosť. A práve preto, už len kvôli nim, si musím na seba dávať väčší pozor. Musím sa priznať, že som teraz trošku zlenivel a pribral, lebo viete, ručička boľavá."
Furt bojuje s jarnou únavou
S cvičením a športom všeobecne to doposiaľ nikdy nepreháňal. Priznáva, že najintenzívnejšie v živote cvičil teraz s rukou. Tomu však mieni urobiť rázny koniec.
"Práve tým, že sa už necítim tak komfortne a cítim sa lenivo a unavene, to musím riešiť. Furt bojujem s tým, kedy sa už konečne prebudím z jarnej únavy a začnem napríklad behávať." Zámer je to síce pekný, no pod nohy mu ktosi hádže samé polená.
"Kedy mám totiž behať? Ráno? Decká skoro vstávajú. Poobede? Stále musím niečo riešiť. Alebo večer? Som v divadle. Keď my to máme všetko strašne nepravidelné," poľutoval sa na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
