Tento ľudový hlásič počasia však patrí v živočíšnej ríši k agresívnym a aj užitočným útočníkom. Väčšina sa živí voškami, niektoré sa zameriavajú na určitý druh, lienky veľké si pochutnávajú aj na rôznych húseniciach mníšok a piadiviek. Múčnatková sa špecializuje na múčnatky. Len v Európe žije takmer 100 druhov. Dovedna je určených viac než 450.
Lienky sú vysoko ceneným hmyzom v biologickej ochrane rastlín. Je to veľmi známy hmyz, čo potvrdzuje viac než 250 ľudových názvov pre ne. Deti často nechajú, nech im vylezú na koniec prsta a hovoria: "Lienka, lienka, aké bude zajtra počasie?" Je to preto, lebo lienky sa niekedy dávno používali na určovanie počasia a takto sa to zachovalo dodnes.
Kanibalské larvy
Na jar kladú samičky až 400 vajíčok na spodnú stranu listov, alebo do rôzných štrbín čo najbližšie ku kolónii vošiek. Keď sa larvy vyliahnu, majú nádej, že sa ihneď dostanú k potrave. Asi po týždni sa z nich liahnu pestré, veľmi pohyblivé larvy. Živia sa voškami, ale tiež vajíčkami lienok. Často sa stáva, že najskôr vyliahnuté larvy zožerú ostatné vajíčka zo znášky. Dĺžka vývinu závisí od teploty. Prechádzajú štyrmi rastovými obdobiami. Celý vývin trvá 30-60 dní a v priebehu roka sa vyvíjajú dve generácie. Lienka dokáže veľmi rýchlo zvýšiť svoju početnosť - pri premnožení vošiek dochádza často aj k premnoženiu lienok, ktoré vedia dosť otravovať život.
Na lov nepotrebujú lienky žiadne zvláštne schopnosti. Vošky a červce sa pohybujú pomaly a nemôžu sa brániť. Podľa výskumov zožerie jedna larva počas vývinu 9 dospelých vošiek a 3-tisíc ich nýmf. Počet vošiek za deň u dospelej lienky sa ráta na stovky, niektoré zdroje hovoria o tisícoch. Žijú asi rok.
Lienky v nebezpečenstve predstierajú smrť, spadnú na zem a znehybnia sa. Keď nepriateľ neodchádza, vypustia žltú tekutinu - hemolymfu. Tá odoženie napríklad mravce, vtáky alebo hmyzožravé chrobáky to však neodradí. Táto jedovatá látka ohrozuje aj alergikov.
Najviac ich je v miernom pásme
Lienky sa síce vyskytujú na celom svete, ale vo veľých počtoch ich nájdeme spravidla len v miernom pásme Európy a Severnej Ameriky. V tropických dážďových pralesoch žijú len vzácne. V mimoriadne vysokých počtoch sú zastúpené v oblastiach, kde do prírody zasiahol človek - aj v jeho obydliach, no spravidla napríklad v opustených záhradách, lesných škôlkach, v porastoch žihľavy či plochách ležiacich ladom. Tam všade je totiž veľké množstvo vošiek.
Farmy, kde používajú lienky v boji s rastlinnými škodcami namiesto chemických postrekov, fungujú zatiaľ iba krátko. Už na prelome storočia bola z Austrálie do Kalifornie dovezená lienka Rhodalia cardinalis, ktorá chránila citrusové plantáže pred červcami. Náš najväčší druh, lienka veľká, zase pomáha likvidovať škodcov v lesných škôlkach.
Pred niekoľkými rokmi priviezli do Európy lienku ázijskú. V USA ju viac ako 20 rokov využívali proti škodcom. Tento veľký, agresívny a jedovatý druh sa však rozšíril viac, ako bolo potrebné. Odborníci tvrdia, že rýchlosť, akou sa rozšíril, je nevídaná a mali veľké obavy, že vyhladia tisíc druhov hmyzu.
Nezvyčajný vzťah s osou
Jeden druh osy núti lienky, aby sa starali o jej larvy. Vajíčka kladú do tela lienky, čo je vo svete hmyzu bežné, hostiteľa však nezabijú. Je čiastočne paralyzovaná parazitom, ale bez zranenia. Po oslobodení jej život pokračuje, akoby sa nič nestalo. Larva sa zakuklí medzi nohami lienky a odíde, až keď dospeje. Tento vzťah medzi osou a lienkou je nezvyčajným príkladom spolupráce, lebo "obeť" z toho nemá ujmu ani úžitok. To však neplatí v prípade larvy kutavky (tzv. samotárska osa), ktorá sa tiež liahne v tele lienky, či iného hmyzu, no tá už zaživa vyžiera jej vnútornosti.
Sú veľmi rôznorodé
Bodky na krovkách a štíte môžu byť u lienok sfarbené veľmi rozdielne. Často sú čierne na svetlom podklade alebo opačne. Aj ten istý druh môže vyzerať dosť rôznorodo. Dvojfarebné môžu mať napríklad až šesť bodiek alebo môžu byť čierne s červenými škvrnami. Nie všetky lienky sú bodkované, nájdu sa aj jednofarebné.
Lienka sedembodková je najznámejší a najhojnejší chrobák. Vo veľkom počte sa u nás vyskytuje aj dvojbodková. Lienka štvorškvrná sa zdržiava na smrekoch a boroviciach a prenasleduje škodlivé červy. Kuklí v pokožke ich lariev. Lienka veľká sa vyskytuje na ihličnatých stromoch, často vo veľkom počte. Vajíčka kladie na spodnú stranu ihličia alebo na kôru. Z iných druhov sú u nás rozšírené aj štrnásťbodkové s tmavým telom a žltými škvrnami.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
