K predstaveniu niektorých osobností, ktoré môžeme zaradiť medzi velikánov ľudského ducha, pristupujem s mimoriadnou bázňou, pretože ide o osobnosti s takým bohatým životom a dielom, že by sme ich mali predstaviť na oveľa väčšom priestore, než máme k dispozícii. K takým patrí aj slávny britský prírodovedec, ktorý vošiel do dejín ako autor teórie evolúcie prirodzeným výberom. Je ním Charles Darwin.
Narodil sa 12. februára 1809 v rodinnom sídle Mount House v anglickom Shrewsbury ako piate dieťa bohatého lekára Roberta Darwina. Jeho matka zomrela, keď mal osem rokov, o rok neskôr nastúpil Charles do internátnej školy v Shrewsbury. Na jeseň 1825 začal študovať medicínu na univerzite v Edinburghu. Bol však znechutený z „brutality" chirurgie a štúdium zanedbával.
Mal sa stať duchovným
Zapojil sa však do činnosti študentských prírodovedeckých spolkov a už vtedy urobil svoj prvý objav. Jeho otec bol síce nešťastný z toho, že jeho syn nemá záujem o lekárske povolanie, ale napokon prihlásil Charlesa na Christ´s College v Cambridgei, aby sa po ukončení štúdia stal duchovným anglikánskej cirkvi (čo bola vtedy záruka dobrého príjmu).
Zbieral chrobáky
V Cambridgei sa Charles venoval viac jazdectvu a streľbe než štúdiu, pričom s bratancom sa venoval aj vtedy módnemu zbieraniu chrobákov. V roku 1831 absolvoval veľmi dobre (skončil ako desiaty zo 178 študentov) skúšky na získanie titulu bakalár. Profesor botaniky John Henslow odporučil Charlesa ako sprievodcu Roberta FitzRoya, kapitána lode HMS Beagle, ktorý sa chystal na dvojročnú expedíciu. Jej hlavným cieľom bolo zmapovanie pobrežia Južnej Ameriky.
Gniavili ho choroby
Jeho otec to najprv považoval za stratu času, ale napokon súhlasil a za Charlesovu účasť na výprave zaplatil. Z celej doby plavby strávil Darwin približne dve tretiny na pevnine, na ktorej študoval geologické útvary, fosílie i živé organizmy. Metodicky zozbieral množstvo vzoriek, ktoré posielal profesorovi Henslowovi do Londýna.
Počas plavby trpel Darwin morskou chorobu a postihli ho aj ďalšie. Darwin objavil fosílie gigantických juhoamerických druhov Megatherium a Armadillo a zistil, že sú príbuzné stále ešte žijúcim tvorom. Expedícia na lodi Beagle sa z pôvodne plánovaných dvoch rokov predĺžila na päť.
Teória prirodzeného výberu
Keď sa Beagle 2. októbra vrátila do Anglicka, bol už Darwin známou a uznávanou vedeckou osobnosťou. Jeho otec získal vhodnými investíciami dostatok finančných prostriedkov na to, aby sa syn mohol stáť nezávislým vedcom. V januári 1837 predčítal Charles pred Londýnskou geologickou spoločnosťou svoju prvú publikáciu, ktorou preukázal, že celá juhoamerická pevnina pomaly stúpa nad okolité more.
Darwinove biologické pozorovania ho priviedli k štúdiu premien živočíšnych druhov a v roku 1838 až k vypracovaniu teórie prirodzeného výberu. V januári 1839 sa oženil so svojou sesternicou Emmou Wedgwoodovou a v tom istom roku sa stal členom váženej Kráľovskej spoločnosti (Royal Society).
Predpokladal silnú kritiku
Darwin si bol vedomý, že jeho revolučná evolučná teória bude prudko napadnutá kreacionistami (verili, že celá živá príroda bola stvorená, teda kreovaná božským aktom). Spočiatku s ňou oboznámil len svojich najbližších priateľov. Keď sa v roku 1858 objavili informácie, že Alfred R. Wallace dospel k podobnej teórii evolúcie, rozhodol sa Darwin urýchliť publikovanie svojho diela.
Jeho kniha On the Origin of Species by Means of Natural Selection, or the Preservation of Favourde Races in the Struggle for Life (O pôvode druhov prirodzeným výberom, alebo uchovanie zvýhodnených plemien v boji o život - čo sa však obvykle skracuje len na názov O pôvode druhov), vydaná v roku 1859, predstavila vývoj organizmov od spoločného predka ako komplexnú vedeckú teóriu vývoja v prírode.
Odmietol privilegovanie človeka
Kniha, samozrejme, bola v tej dobe extrémne kontroverzná a mnohí ju nebrali vážne. Myšlienka, že neexistuje jasná hranica medzi človekom a zvieraťom, urobila z Darwina symbol ikonoborectva, ktorý odmietol privilegovanú úlohu človeka vo vesmíre. V ostatných dvadsiatich rokoch svojho života zápasil Darwin s chorobami a 12. apríla 1882 zomrel. Pochovaný je vo Westminsterskom opátstve v Londýne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
