Vďačil zaň samotnému kráľovi - Karol Róbert si múdreho šľachtica pôvodom z francúzskeho rodu cenil. A štedro sa odvďačoval - popri dôležitých postoch prisýpal vernému Filipovi mnohé lukratívne odmeny.
Medzi "prémiami" od veličenstva boli aj viaceré hrady. Medzi takmer desiatimi viaceré na Zemplíne. I hrad Jasenov neďaleko Humenného. Hornozemplínsky hrad patril v časoch najväčšej slávy na dôležitej trase na sever do strategického zemplínskeho hradného trojuholníka Vinné - Brekov - Jasenov.
Hrad vznikol zrejme už v 12. storočí - medzi prvými vlastníkmi je uvádzaný šľachtický rod Pethényiovcov, resp. Peter z Bačkova. Zanikol po tom, ako ho v roku 1644 zničili rákociovské vojská. Katolícka rodina Drughetovcov neprišla v rušných časoch náboženských zápolení iba o hrad. O niekoľko rokov po jeho spustošení stratila na košickom popravisku aj nádejného iba 27-ročného Žigmunda.
Bratia razili falzifikáty
Jasenovský hrad opriadajú mnohé zaujímavé povesti. Na hornom Zemplíne sú známe aj viaceré o tajnej chodbe. Mala vraj v dĺžke okolo troch kilometrov spájať hrad s drughetovským kaštieľom v Humennom. Jeden z prieskumov v minulom storočí skutočne odhalil takéto podzemné priestory pod hradom i pod kaštieľom, ďalší postup skúmateľov však na oboch miestach po pár desiatkach metrov zablokoval masívny zával.
Taká chodba bola na mnohých hradoch častou súčasťou bezpečnostných opatrení. Jasenovská možno poslúžila aj dvom pánom z drughetovskej famílie, ktorí však lesk hviezdnej povesti rodu poriadne ufúľali. Podľa legiend mali bratia Gabriel a Imrich po veľkých výdavkoch dotovaním rôznych vojen mrzuto prázdnu truhlicu. Predtým statoční bojovníci v kráľovských vojnových výpravách sa preto doma príčinlivo pridali do cechu večne rozšíreného remesla - peňazokazectva. Veselo razili strieborné dukáty a dávali ich bezočivo do obehu. Ich falošné peniaze sa dostali až do rúk kráľa. Ten však s ohľadom na tradičné drughetovské sponzorstvo a vojnové zásluhy falšovateľov nad ich kriminálnym činom prižmúril oči. A predsa neušli trestu - obaja náhle za záhadných okolností zomreli. Vraj ich otrávili jedlom. A to, podľa dobových klebiet, údajne na príkaz z najvyšších miest, aby sa pri ďalšom vyšetrovaní finančného podvodu predišlo potupe elitnej rodiny.
Žigmunda popravili v Košiciach
Medzi veľké nádeje rodiny patril aj na svoj mladý vek mimoriadne vzdelaný Žigmund II. Drughet. Vo vtedajších drámach obišiel najhoršie. Svoje pôsobenie začínal ako hlavný župan Zemplínskej i ďalších žúp. Nemal však sympatie Imricha Thökolyho a ten osobne viedol trestnú výpravu na Zemplíne, kde Žigmunda zajali pre podozrenie z údajnej účasti na sprisahaní. Utýraný mladý muž zomrel na košickom popravisku v roku 1688. Táto drughetovská vetva vymrela po meči, lebo Žigmundov brat Valentín bol biskupom a nemal potomkov.
Tento smutný koniec vraj zapríčinil prvý pán Jasenova Filip Drughet. Tým, že dal zničiť legendárnu zemplínsku lokalitu - Perúnov háj. Jej obyvatelia tu mýtickému hromovládnemu božstvu zasvätili háj, ktorý náhodou objavil jeden z Filipových podriadených. Objav nahlásil svojmu pánovi. Toho správa, že na území jeho majetkov žijú pohanskí modloslužobníci, rozzúrila. Prikázal, aby svätyňu pri dnešnej Úbreži zničili. Trestná výprava z Jasenova vyrúbala v Perúnovom háji posvätné stromy a zanechala za sebou spúšť.
Sú ľudia, ktorí si dodnes myslia, že Filip mocného Perúna zničením jeho prírodného svätostánku nesmierne rozhneval. Pomste slovanského božstva pripisujú neskoršie tragédie v drughetovskej famílii. A všetci vieme, aké paromské býva vyčíňanie Perúna. Jeho údery neodvrátia ani mocné hrady s tajnými chodbami, ani veľké bohatstvo živené občas aj falošnými striebornými dukátmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
