Korzár logo Korzár
Piatok, 7. máj, 2021 | Meniny má MonikaKrížovkyKrížovky

Medzi Košičanmi boli lovci, ale všetkých prezývali "ptačkare"

Ktovie, ako by sme sa tvárili na prechádzke v košickom Čermeli, keby sa pred nami objavil hranostaj, medveď, divá mačka, prehnal by sa pred nami rys, začal rozrývať zem diviak, cerila zuby svorka vlkov.

Ktovie, ako by sme sa tvárili na prechádzke v košickom Čermeli, keby sa pred nami objavil hranostaj, medveď, divá mačka, prehnal by sa pred nami rys, začal rozrývať zem diviak, cerila zuby svorka vlkov, pobehovalo množstvo líšok, lietali mračná vtáctva a v stromoch zhromažďovali med včely.

To, čo sme vymenovali, a ešte iná fauna obývala v stredoveku košické lesy a bola predmetom obživy množstva ľudí od lovcov po remeselníkov a kupcov.

Ptačkare lovili do sitarky

Lov lesného vtáctva bol taký výnosný, že sa stal aj zamestnaneckou špecializáciou. Lovec vtákov sa v stredoveku volal ptačkar a tento názov sa preniesol na všetkých Košičanov, ale už ako prezývka Košičane - ptačkare. Tento názov zamestnania možno nájsť v zápisoch najstaršej Košickej mestskej knihy (Acta Iudicaria ) z rokov 1393 - 14O5 v súvislosti so zápisom o splatení dlhov.

Košické lesy v stredoveku a ešte aj v neskoršej dobe oplývali vtáctvom a lovnou zverou v takej miere, že tú, na ktorú používali siete, chytali do nich v troch termínoch ročne, súbežne s termínmi splácania dlhov. Okrem týchto troch období ptačkare nelovili a vtáctvu i lovnej zveri dopriali pokoj. Z toho vyplýva, že les mal svoje tradičné sankcionované pravidlá, ktoré sa dodržiavali - aj v 14. - 15. storočí. Ešte aj v tej dobe sa ptačkarom veľmi dobre darilo.

V spomenutých troch termínoch sa mimoriadne darilo sieťarskej rodine v Košicach, ktorá predstavovala ďalšiu zamestnaneckú špecializáciu a v Acta Iudicaria ju pisár zapísal ako "sitarka", čiže tunajším miestnym slovanským názvom sieťarského remesla. Vyrábali pevné, kvalitné siete, potrebné na vtáctvo, no najmä na lov lesnej zveri, ktorú vyvážali košickí kupci už v prvej polovici 13. storočia do západných krajín živú: jelene, srny, veveričky, hranostaje, zajace, kuny, jarabice a inú.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

"Uhorské kožky" vyvážali so zlatom do Flandrie

Ptačkare dodávali okrem živého vtáctva na miestny trh i na vývoz aj mäso a tiež suroviny - kosti, perie pre rôznych remeselníkov. Zo zveriny sa využilo všetko bezo zvyšku: kosti, loj, srsť, rohy, kožky, kože, kožušiny. Delikatesou aj na kráľovskej tabuli bolo mäso veveričiek, kún a operencov, špecialitou boli medvedie laby.

V druhej polovici 13. storočia je v zoznamoch vyclievaného tovaru zaznamenaný vývoz kožušín a kožiek zase na sever popri Spišskom hrade. Kožky z Košíc boli známe ako "uhorské kožky". Ich osobitný transport, hoci obrovského množstva, na vzdialenosť aj niekoľkých tisíc kilometrov by bol neekonomický pre ich nízku hmotnosť, preto ich transportovali s ťažkými komoditami, akými boli zlato, striebro, meď a železo. Nimi naložené masívne vozy, ktoré sa volali maže, vychádzali z Košíc na dlhú trasu cez Poľsko, Prusko do Flandrie koncom 13. storočia.

Skryť Vypnúť reklamu

Bohatstvo zvere urýchlilo vznik cechov

Vyvážali sa tisíce kožiek, o čom svedčia zápisy z colných staníc v poľskom Sanczi, no nie v menšom počte ich predávali remeselníkom. Podľa nedávno zosnulého historika O. R. Halagu práve hojnosť týchto surovín zo zvierat košických lesov urýchlila aj vznik remesiel v Košiciach. Príkladom sú košickí kožušníci, ktorí v založení cechu predbehli ostatných remeselníkov a ich cech so stanovami z roku 1307 bol prvý známy cech na našom území i v celom bývalom Uhorsku. Stanovy cechu vystavil "richtár Arnold s prisahanými občanmi aj celou obcou mesta Košice" - vtedy Casscha. Podobne aj stanovy košických obchodníkov z roku 1446 v odpise sú najstaršími známymi stanovami obchodníckeho cechu v bývalom Uhorsku.

Skryť Vypnúť reklamu

Remeslá spracujúce kožu

Podľa výskumu historika O. R. Halagu boli v Košiciach v rokoch 1480 - 1501 zaevidované rodiny podľa remesiel. V publikácii "Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc" je uvedený aj rok vydania stanov a voľby cechu. Remesiel, spracujúcich kožu, bolo počas spomínaných dvoch storočí desať a združovali sa v nich títo remeselníci: opaskári, ktorých rodín bolo najviac, až dvanásť, sedlári - bolo ich jedenásť, päť rodín kožušníkov, tri vačkárov (pugilárnikov), jedna taškárov, šesť obuvníkov, päť rodín farbiarov koží, tri remenárov. Neuvádza sa počet rodín koželuhov, ktorí mali prvé cechové stanovy v roku 1467, a tiež čižmárov so stanovami až v roku 1598.

Ryby exportovali Košičania do Nórska

Okrem lovcov vtáctva i zveriny by sme nemali vynechať lovcov rýb ani zamestnaneckú špecializáciu solič, salczer, z ktorej vzniklo neskoršie aj priezvisko Salczer, ktoré má viacero obyvateľov Košíc i okolia.
V tunajších vodných tokoch bol dostatok rôznych druhov rýb - výz, pstruhov, úhorov, ostriežov (volali ich koľaky),šťúk, kaprov, číkov, mrien. Všetky tieto druhy vyvážali v 14. storočí najmä na sever, napočudovanie do Nórska - tam aj s vínom, zlatom a striebrom. Exportovali ich v sudoch aj do Poľska a Pruska, kde boli obľúbené pre ich osobitný spôsob zasoľovania - volali ho košický. Najchutnejšie boli údajne okrem výz aj úhory. Na zasoľovanie boli v Košiciach majstrami soliči, salczeri. Ryby očistili od šupín, vybrali vnútornosti a celé nakladali do sudov.

Častým priezviskom je Fischer, poslovenčené Rybár. Fischer, ako by sme očakávali, ryby nelovil, ale s nimi podnikal. Kupoval ich od lovcov rýb, dával spracovávať, predával na miestnom trhu, exportoval na zahraničný a importoval na tunajší predaj morské ryby, najmä haringy. V dobe, o ktorej píšeme, bola veľká spotreba rýb a haringov, ktoré sa konzumovali z náboženských dôvodov ako pôstne jedlo. Stredovek sa vyznačoval častými, prísnymi aj dlhými pôstmi.

Tvrdá valuta stredoveku

Po love bol dôležitou súčasťou naturálneho hospodárstva zber medu a vosku. Okrem kožušín, ktoré sa vyznačovali ľahkosťou a trvanlivosťou a boli preto ideálnym doplnkom ťažkých tovarov, mal takéto vlastnosti aj med a vosk. Vosk pridávali ku kovom, doskám, drevu podľa evidencie colníc od 13. storočia. Čo bolo dôležité, bol na treťom mieste vo vývoze z Košíc za vínom a meďou, určený na praktické i náboženské účely v kresťanskom i islamskou prostredí a bol aj platidlom, teda tvrdou valutou stredoveku. Med bol sladidlom, medovinu držali i exportovali v sudoch a košická medovina sa traduje dodnes, i keď ktovie podľa akého receptu, ale konzumenti ju pochvaľujú.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  2. Ako sa dostať do formy? Padel je ako tenis, no ďaleko zábavnejší
  3. Príbehy investorov: Na čo si dávať pozor?
  4. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  5. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  6. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  7. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  8. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  9. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd?
  10. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál
  1. Ako sa dostať do formy? Padel je ako tenis, no ďaleko zábavnejší
  2. Kancelársky trh ožíva, potvrdzuje to aj najväčší developer
  3. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  4. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  5. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  6. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  7. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  8. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  9. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd?
  10. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál
  1. Zaočkovaní dostávajú pivo zdarma alebo 350 eur 58 045
  2. Ste finančný guru? Otestujte sa a investujte s mobilom 18 689
  3. Deti sa počas pandémie vrátili dozadu, hovorí pedagogička 15 079
  4. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú? 13 115
  5. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť 8 291
  6. Zaujímavé príležitosti po kríze. Analytici radia, kam investovať 7 732
  7. Minerálky pod lupou. Kedy nám škodia a kedy prospievajú? 7 633
  8. Čo ľuďom chýba počas práce z domu najviac? Káva to nie je 7 428
  9. Investuje od dvanástich. Najväčší rast dosiahol o 1 600 percent 7 066
  10. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd? 6 793
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vyhradené hodiny pre seniorov končia (opatrenia a koronavírus)

Celodenný zákaz vychádzania bude platiť už len v dvoch okresoch.

1 h

Kokott prednesie svoj návrh 17. júna.

15 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop