Ako sa Slováci zhostili úlohy: Mal dať - dal

BRANKÁR

JAROSLAV HALÁK: Mal byť oporou, základným stavebným kameňom úspechov. Počínal si však ako rovnako hráči pred ním - s chybami. Bolestivé boli hlavne zaváhania proti Čechom a Fínom.

OBRANCOVIA

ĽUBOMÍR VIŠŇOVSKÝ: Škoda, že nehral od začiatku šampionátu. Ukázal, prečo to dotiahol tak ďaleko v NHL. Ako jediný z bekov sa súperom vyrovnal rýchlosťou, bol tvorivý pri rozohrávke a streľbou podporoval ofenzívu.

MILAN JURČINA: Neukázal nič výnimočné, pričom od beka pôsobiaceho za veľkou mlákou sa čaká, že bude prínosom v organizácii defenzívy. Jeho strelecké pokusy boli ale nepresné a rešpekt si u rivalov neurobil. Zapadol do priemeru.

IVAN BARANKA: Mal byť tvrdým a nekompromisným, ale problémy mu robili rýchli protihráči, za ktorými neraz nestíhal. Svoju fyzickú hru neraz prehnal a za to sme pykali. V reprezentácii už odviedol lepšie výkony.

PETER PODHRADSKÝ: Dal gól, neraz účinne pálil od modrej, ale v priestore pred našou bránkou mal resty pozičného i technického charakteru.

MARTIN ŠTRBÁK: Rekordér odohral určite vydarenejšie akcie. Bol príliš opatrný, chýbala mu dynamika a odvážnejšie pokusy smerom dopredu. Spravidla ale uplatnil svoju zbraň - presnú prihrávku a pokoj pri riešení závarov.

IVAN MAJESKÝ: Jeho zaradenie bolo omylom, pôsobil ťažkopádne, neobratne a nepresadil sa ani v osobných súbojoch.

DOMINIK GRAŇÁK: Spočiatku mal rezervy vo vykrývaní priestoru a pokrytí útočníkov. Proti Fínsku si počínal smelšie, ale zjavne neraz nestačil eliminovať dynamických konkurentov.

MICHAL SERSEN: V zostave sa ocitol až na záver proti Dánom, takže sme ho nehodnotili.

ÚTOČNÍCI

MARIÁN GÁBORÍK: Mal byť streleckým ťahúňom, žihadlom, ktoré bude pichať. Avšak z NHL si priniesol rozkolísanú formu, mdlý herný prejav a ospalý ťah na bránku. Ani góly, ktoré dal, nezmiernili veľké rozpaky.

JOZEF STÜMPEL: Kmeť v našich farbách tiež sklamal a jeho úspešnosť pri vhadzovaniach nestačila prekryť iné nedostatky. Bol komótny, nestmelil svoje krídla, nerozhadzoval dobré puky a nezúročil svoje fyzické prednosti.

PAVOL DEMITRA: Výkony kapitána Slovenska boli azda najväčším rozčarovaním. Bola to jeho rozlúčka s cenným dresom a iste ju chcel inak zúročiť. V útočnej tretine nebol vancouverský, skoro nič mu nevychádzalo a psychicky išiel veľmi dolu.

MIROSLAV ŠATAN: Rovnako sa nedostal k svojmu optimu, problematická sezóna ho poznačila. Hoci dal cenný gól proti Slovincom i Rusom, povesť tichého zabijaka neumocnil. Nedostával sa do šancí a neznamenal obvyklé nebezpečenstvo pre súperov.

ĽUBOŠ BARTEČKO: Tiež neodohral celý šampionát vinou zranenia. Dovtedy ale pôsobil dynamicky, sviežo. Bol dravý a hokej ho bavil. Azda s výnimkou duelu s Čechmi šliapal podľa obvyklých nôt.

LADISLAV NAGY: Jeden z mála pozitívnych bodov slovenskej útočnej kostry. Mal dostatok chuti i nadšenia, nebál sa prenikať, obchádzať protihráčov a nečakane zakončovať. Keby mal tú pozíciu, čo tí, ktorí mali byť lídrami, ešte by viac vynikol v produktívnosti. Škoda jeho nevynútenej absencie proti Fínom.

MARIÁN HOSSA: Jednoznačne zaostal za očakávaniami. Navodil dojem, akoby bol po sezóne totálne "vyfľusnutý", mentálne i kondične na dne. Chýbala mu jeho typická herná šťava a priebojnosť. V zakončení veľakrát neškodný.

MICHAL HANDZUŠ: Jasná jednotka medzi útočníkmi v defenzívnych činnostiach. Spoluhráči ale nevyťažili viac z jeho neúnavnej práce pri cudzom bránkovisku.

ŠTEFAN RUŽIČKA: Rovnako mal absencie počas zápolení. Striedal dobré momenty, hoci povesť kanoniera z prípravy nepotvrdil. Sympatické bolo, že sa nerozpakoval páliť z rôznych pozícií.

TOMÁŠ SUROVÝ: Zaslúžil si viac pozornosti od trénera, lebo bol vitálny a správne nabudený, čo dokumentoval i zásahmi či asistenciami. Bojoval vždy až do konca a svojou vitalitou robil problémy každému konkurentovi.

BRANKO RADIVOJEVIČ: Od neho sa čakalo hlavne ustráženie lídrov súperov. Bol srdnatý, ale inak nevýrazný.

RICHARD ZEDNÍK: Ďalší, kto zlyhal na celej čiare. Počas celého podujatia nenašiel správny rytmus a iba pri pár akciách si fanúšik mohol spomenúť na slávnejšie časy tohto borca. Nevybojoval puky, nenachádzal si priestor na streľbu.

MARCEL HOSSA: Nevymyslel nič, aby sa zviditeľnil a v útočnej formácii, v ktorej účinkoval, sa iba viezol. Neumocnil povesť strelca, i keď pokiaľ nastupoval v 4. útoku, bola jeho úloha iná.

MARTIN CIBÁK: Neodohral toho veľa, ale v rozbíjačskej lajne upútal srdnatosťou, elánom a pohybom. Chýbala mu tiež herná nadstavba.