Táto len sto kilometrov dlhá rieka má totiž v dôsledku vysokého podielu rozpusteného železa červenkastú farbu a takú má aj pôda okolo nej.
Prvou bude zrejme Mars
S prižmúrením oka teda táto oblasť pripomína povrch červenej planéty, teda Marsu. Práve Mars bude totiž zrejme prvou planétou, na povrch ktorej vkročí človek. Aj keď terén v okolí Rio Tinto simuloval podmienky, aké kozmonauti pravdepodobne nájdu na povrchu Marsu, počasie počas testov vôbec nebolo marťanské: namiesto zvyčajne suchého a slnečného počasia panovalo v oblasti veterné a daždivé počasie.
Prototyp nového rovera
Napriek nepriazni počasia tímy ESA, Austrian Sapce Formu (Rakúske vesmírne fórum) a lokálnych organizátorov splnili väčšinu cieľov, ktoré si pre toto testovanie stanovili. Tento test bol prvým testom prototypu nového rovera, nazvaného Eurobot, v reálnych terénnych podmienkach. Eurobot je štvorkolesové vozidlo, ktoré predstavuje akéhosi robotického asistenta astronautov. Tento rover má pár "rúk", ktoré môžu byť vystrojené vymeniteľnými nástrojmi a snímačmi rôzneho typu. Rover je vystrojený aj kamerami, ktoré poskytujú trojrozmerný obraz.
Vynikajúce manévrovacie schopnosti
V súčasnosti testovaný prototyp Eurobotu môže prevážať náklad hmotnosti až 150 kg, vrátane astronauta vo vesmírnom skafandri. Rover má štyri poháňané kolesá a vďaka riaditeľným zadným kolesám, ktoré sa môžu pootáčať až o 120 stupňov, má vynikajúce manévrovacie schopnosti. Eurobto môže pracovať autonómne alebo v súčinnosti s astronautmi. Astronaut, ktorého rover preváža, ho môže riadiť joystickom alebo jednoduchými hlasovými povelmi.
Simulátor vesmírneho skafandra
Rover Eurobot vyvíja spoločnosť Thales Alenia Space na základe kontraktu s ESA. Počas nedávnych testov v oblasti Rio Tinto bol skúšaný aj tzv. simulátor vesmírneho skafandra, vyvinutý členmi Austrian Space Forum. Nejde o reálny vesmírny skafander, ale len o jeho simulátor, ktorý simuluje funkcie a pocity, ktoré bude mať budúci astronaut, pohybujúci sa v skutočnom skafandri na povrchu vzdialenej planéty.
Pokrytý tenkou vrstvou hliníka
Tento simulačný skafander, nazvaný Aouda.X, má hmotnosť 45 kg a jeho vonkajšia vrstva je tvorená tkaninou Panox/Kevlar, pokrytou tenkou vrstvičkou hliníka. Kĺby a rukavice simulujú tuhosť reálneho skafandra. Skafander má prilbu, vystrojenú priehľadovým indikátorom, ktorý môže zobrazovať rôzne informácie. Do výstroja skafandra patrí systém cirkulácie vzduchu s regulovaním podielu kysličníka uhličitého. Skafander je vystrojený aj biomedicínskym a inžinierskym telemetrickým systémom, ktorý priebežne vysiela na základňu množstvo údajov.
Monitoruje vitálne funkcie
Údaje sa vysielajú pomocou siete W-Lan s dosahom do jedného kilometra. Skafander môže mať astronaut na sebe štyri až šesť hodín, pričom ho môže používať v prostredí s teplotou od mínus 110 do plus 35 stupňov. Počas nedávnych testov v Španielsku bol testovaný aj systém LTMS, vyvinutý švajčiarskou firmou CSEM. Skratka LTMS znamená Long Term Medical Survey, čiže dlhodobé medicínske zisťovanie (údajov). Ide v podstate o ľahké tričko s tromi bezdrôtovými elektródami, ktoré priebežne monitorujú vitálne funkcie človeka.
Skúšajú ho aj v Antarktíde
Systém trvale meria EKG, frekvenciu dýchania, krvný tlak, oximetrické údaje (napríklad obsah kyslíka v krvi), teplotu tela, aktivitu a držanie tela. Namerané hodnoty boli priebežne vyhodnocované v riadiacom centre v Innsbrucku. Verzia LTMS-3 je v súčasnosti podrobovaná skúškam na základni Concordia v Antarktíde. Nedávne skúšky v andalúzskom "marťanskom" teréne sú len jedným z mnohých testov, ktoré budú musieť byť vykonané na to, aby sa človek vybral aj na iné vesmírne teleso, než je niekoľko ráz navštívený Mesiac.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
