Jeho rukami prešli stovky detí, z niektorých sa stali dokonca profesionálni výtvarníci.
KOŠICE. Vlani sa stal O. Gajdoš nestorom vytvorenia papierovej sochy Peťko Tridsaťpäťko, ktorá bola zapísaná do Slovenskej knihy rekordov.
Megasochu tvorili aj zo strechy
"Sochu sme vyrobili z odpadového materiálu, najmä z kartónov, starých diktátových zošitov a previerok. Najstaršia bola z roku 1988. Zaujímavosťou je, že socha mala presne 12 metrov a 25 centimetrov. Za každý rok existencie školy teda narástol Peťko o rovných 35 centimetrov," vysvetľuje O. Gajdoš. Je hrdý, že stál za zrodom najvyššej sochy z papiera. Veď pri jej výške to bolo na hranici fyziky. Stavba bola náročná, spolu so školníkmi ju tvorili aj zo strechy školy.
Ako dodáva, vyučuje výtvarné techniky, ktoré v iných bežných školách deťom nevštepujú. Je to vraj kvôli tomu, že majú výborne zariadený ateliér.
"Tu robíme všetky techniky ako v umeleckých školách. Okrem klasických ako kreba, maľba, grafika aj kašírovanie, čo je lepený vrstvený papier. Je to odolná technika, vhodná do rušného školského prostredia. Dá sa ľahko zreštaurovať. Máme aj 20-ročné exponáty.
Chcel byť režisérom
Na ZŠ Jenisejská nie je od začiatku svojej pedagogickej praxe. Učí už 39 rokov, okrem výtvarnej výchovy aj slovenský jazyk. Žiakom vštepuje kreativitu a hoci je výtvarná zväčša v ponímaní verejnosti vnímaná ako kvázipostranný predmet, pán Oskár tvrdí, že to tak nie je.
"Na našej škole má svoju tradíciu i postavenie. Pravidelne vyhrávame súťaže, máme veľa ocenení aj z medzinárodných súťaží. Viete, na prvom mieste nie je výsledný produkt, ale proces. Aby žiaci prácu prežívali, ja nestaviam na talentoch, na to sú určené umelecké školy, ale snažím sa vymýšľať také techniky, v ktorých sa nájdu aj menej talentovaní žiaci. Ide o to, aby deti získali zručnosti, robíme rôzne cvičenia na rozvoj tvorivosti."
Gajdoš kreslil odmalička, no v detsve mu ani nenapadlo, že sa raz stane učiteľom. Chcel byť režisérom, kameramanom, akademickým maliarom... "Istý čas som pracoval aj ako výtvarník v propagačnom podniku, ale to sa mi zdalo nestabilné. Zakotvil som v školstve, ale neľutujem, pretože táto práca ma napĺňa. Veľmi rád pracujem s deťmi, je to tvorivé, neopakuje sa mi ani jeden deň. Vždy vymyslíme novú techniku, prístup či cvičenie."
Deťom škola veľmi nevonia
Necíti sa byť umelcom, hoci predpoklady iste má. Zaujímalo nás, ako vníma dnešných žiakov v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami. Či miera talentu narastá alebo stagnuje.
"Tak ako vo všetkých predmetoch nemajú detičky záujem o školu ako kedysi. Bohužiaľ, cítim to aj na výtvarnej výchove. Ale ak ich správne motivujem a viem ich nadchnúť, aby nemali pocit, že sa hodiny opakujú, tak sa zrodí veľa zaujímavých prác. Máme aj talentované deti, no je to väčšinou o tom, ako ich učiteľ dokáže zaujať."
Každý odpad musí "požehnať" on
Výtvarne spracujú takmer všetok odpad. Od starých novín počnúc, končiac učebnými pomôckami či tienidlami na lampy. "Ak chce niekto niečo na škole vyhodiť, príde najprv za mnou a ukáže mi to. Ak to neviem využiť, až potom sa to vyhodí. Urobili sme magnetofón z kameňa či plastiky zo škatúľ," vraví Oskár. Na otázku, ako vníma jeho nadšenie okolie či rodina, odvetil: "My sme taká trocha 'švihnutá' rodina. Sme piati a všetci pedagógovia. Manželka pracuje v škole, takže má pre mňa pochopenie."
Ďalší rekord
Na škole vytvorili len pred pár dňami aj druhý rekord, zapísaný do Slovenskej knihy rekordov. V rámci festivalu mali Deň v zelenom. Rozhodli sa dopriať deťom byť súčasťou niečoho netradičného.
"Tentoraz sme vymysleli kreslenie súvislého obrazu kriedou na asfalt. Participovali na ňom všetci žiaci. Kriedou vyzdobili chodník od splavu na Jazere až do Krásnej. Oficiálne mal obraz dĺžku 670 metrov. Rekord sa vydaril," vysvetľuje riaditeľ školy Róbert Schwartz. Deti maľovali dlhý kvetinový záhon. "Vytvorili sme krásny obraz, ktorý však o niekoľko dní zmyl dážď. Videl som mamičky s kočíkmi či cyklistov, ktorí detský výtvor obdivovali. Bol som hrdý, že to urobili práve naši žiaci," dodáva Schwartz.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
