Figurovali sme v rebríčku až na 14. priečke, keď v troch zápasoch sme mali trinásťkrát výhodu hry v početnej prevahe, ale využili sme to iba raz v zápase s Nemeckom.

Pred nami sa dokonca nachádzali v tejto činnosti aj také tímy ako Francúzsko, Nórsko, Dánsko, Slovinsko a za nami ostali iba Bielorusi či Rakúšania.

Mali by sme sa učiť od Fínov, tí v priemere zúročili každú druhú presilovku. Berúc do úvahy naše predšampionátové prognózy je to viac než chudobné vysvedčenie a tím nabitý zvučnými menami by sa mal rozhodne červenať za to, ako narába s touto výhodou, ktorá je v modernom hokeji považovaná za jednu z kľúčových možností na ceste k úspechu.

Viac strieľať

Ľubomír Višňovský pred tým, ako sa pripravoval na zápas s Ruskom, trafil klinec po hlavičke, keď naznačil, že presilovky by mohli byť rozhodujúcim okamihom vo vývoji duelu. Lenže to ešte netušil, že súper nám ich poskytne naozaj iba ako šafranu.

Na rozdiel od našich Rusi hrali totiž disciplinovane a vedeli, že pokiaľ by oslabili svoje rady, mali by to ťažké. Lenže ktovie, ako by to dopadlo, keby sme boli v presile ne ľade aj viackrát, lebo efektívnosť je úbohá.

Michal Handzuš na margo slabého využívania podotkol: "Presilovky nás stále nedržia, hoci nejaké šance si vieme vypracovať. Musíme to zlepšiť a hlavne viac strieľať." Ladislav Nagy ho doplnil: "Bolo by sa treba viac uvoľniť, skrotiť skákajúci puk a možno by pomohol náhodný pokus. Určite treba hrať jednoduchšie v tejto fáze, nekomplikovať si život."

Nuž, hlavne pri vyrovnaných stretnutiach (a tých je už väčšina) zaváži, kto sa ako koncentruje na túto činnosť. Nám sa v nej nedarí, sme kŕčovití, bezradní, nemohúci.

Bez kreatívnosti, nápadov

Aby neboli presilové hry strašiakom, z ktorého majú Slováci plné gate, treba sa zbaviť nejakých psychických okov, ktoré nás nepustia do rozletu.

Očividné je to v prípade elitnej formácie. Demitra, Marián Hossa, Gáborík, ale ani ďalší nevymysleli nič také, po čom by srdce plesalo. Ani varianty s obrancom Gáboríkom či Demitrom neboli nič platné.

Nástup Višňovského v ostatnom zápase trošku oživil aktivitu, ale stále je to mŕtve, schematické, platonické. Bez iskry a kreatívnej dynamiky sa góly nezrodia. Aj preto, že až na Višňovského nemáme nadpriemerného bombardéra od modrej (skúša to Podhradský, kým Baranka a Jurčina sú veľmi nepresní), a potom nemôžu byť ani dorážky.

Rus Nikulin nám ukázal, ako sa má páliť z väčšej vzdialenosti. My sa však čím ďalej, tým viac tejto činnosti bojíme a posúvame si príliš dlho a neinvenčne puk z palice na palicu. Chýba kľučka, nečakané premiestnenie, presný pas na korčuľujúceho spoluhráča z druhej vlny.

Oprášiť olympiádu

Na olympiáde vo Vancouveri sme patrili k elite vo využívaní presilových hier. Aj preto veľa bodov vyťažili naši lídri v kanadskom bodovaní, hlavne Demitra. Teraz sa nám môže iba snívať o takých hodoch, ako proti Nórom, keď sme pred vyše rokom tri razy skórovali pri presilovke.

Ján Filc vtedy posielal na ľad úderných borcov - Mariána Hossu, Demitru, Gáboríka, ale i Handzuša, Zedníka či Pálffyho, podporovaných Chárom a Višňovským. A našim to išlo vo viacerých zápasoch parádne a vedeli sa presadiť.

Žiaľ, v Bratislave sme dosiaľ z tejto ekvilibristiky nevideli nič. Aj preto sme sa dostali do obmedzeného priestoru vyhliadok na štvrťfinále. Pokiaľ Hanlon neustúpi a nebude tvrdohlavo stavať iba tých, ktorí sa stále očividne trápia a nedá väčší priestor iným, čo vyzerajú byť viac v pohode (Nagy, Surový), možno presilovkovú fazónu neobjavíme do konca šampionátu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.