"Nikdy nemali dosť. Z pár minút na začiatku sa časom stali hodiny. Súbežne začali hádky, kto koľko a kedy bude na internete. Márne sme im vysvetľovali, že vonku svieti slnko, že existujú aj knihy, kamaráti," hovorí o dôsledkoch.

Posledná kvapka: 8-ročná dcéra hrala erotické hry

Bezmocní rodičia žiadali o radu známych. Známi sa na ich úzkostlivosti smiali: "Oni si web pochvaľovali - povedali, že aspoň majú rodičia pokoj od večného otravovania detí."

Keďže ich názor nezdieľali, začali si vyhľadávať informácie o rizikách internetu. Ako inak, na webe. "Naplnili sa naše obavy, že ak to zanedbáme, naše deti sa stanú závislými. Hrozilo, že časom stratíme kontrolu nad tým, aké stránky navštevujú, aj to, že prestanú žiť normálne, lebo im bude viac vyhovovať virtuálny svet.

Rozhodli sme sa zaviesť pravidlá a obmedzenia a hlavne, prísne, dôsledne a nekompromisne kontrolovať ich dodržiavanie. Spomína na poslednú kvapku, ktorá ich presvedčila: "Prišli sme na to, že cez nejaké preklikanie sa naša osemročná dcéra dostala na erotické hry. Syn bol stále nervózny a agresívny, keď sme ho odháňali od internetu. Povedali sme si: A dosť!"

Rada: Všetky deti rovnako po polhodine

Podľa Petra je základným pravidlom nerobiť medzi deťmi žiadne rozdiely. "Dcéra mala 16, syn 13 a najmladšia dcéra osem, ale nezohľadňovali sme to, lebo odstupňovanie pobytu na internete podľa veku by prinieslo len ďalšie hádky typu: Prečo ona ešte môže a ja nie."

Rodičia zaviedli princíp zásluhovosti a teda, prístup na internet až po splnení si povinností: "Každý dostal cez týždeň polhodinu denne a cez víkendy hodinu. S tým, že sa musia dohodnúť, kto kedy pôjde. Celkom sme zakázali stránku pokec, agresívne hry a iné rizikové veci na webe."

Rodičia dohliadali aj na to, aby deti mali aj iné záujmy: "Vyháňali sme ich vonku, medzi kamarátov, vyvážali na krúžky, nútili ich tancovať, počúvať hudbu atď."

Peter: Deti treba kontrolovať

Peter priznáva, že bolo zábavné sledovať, ako sa deti snažia určené pravidlá oklamať: "Vymýšľali, že potrebujú niečo nájsť do školy alebo robiť prezentáciu. Keď sme to náhodne kontrolovali, zistili sme, že počas "školských povinností" boli kade-tade a čas sa naťahoval."

Aj preto je podľa Petra ešte dôležitejšia ako určenie pravidiel kontrola: "Len čo prešvihli čas, nekompromisne sme ich od počítača odohnali a vypli ho. Chce to pevné nervy a dôslednosť, čo je pri pracovnej vyťaženosti dospelých veľmi náročné. A tiež nekompromisnosť a trpezlivosť. Ale efekt sa dostaví. Dnes už deti vedia, že keď sa povie dosť, žiadne výhovorky nepomôžu."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.