iž dnes a stále prichádzajú o lepšie výnosy zrejme všetci účastníci sporenia.
To bol imperatív. Na jeseň sa ale dalo, teda s obrovskou dávkou dobrej vôle, povedať, že dobre, Radičová et comp. konsolidujú (??) teraz rozpočet (haha), a keďže do penzijnej kauzy patrí aj oprava valorizácie priebežného platenia, treba ich nechať, nech to všetko dajú do balíka a spláchnu na Nový rok. No. Dobrá vôľa by hory prenášala, ale čo z toho, keď hory porodia myš... Nový rok sa pomaly schyľuje k prázdninám a bezradnosť, spory i zmätky, ktoré už mesiace predvádzajú okolo nezmyselného dedičstva po Ficovi, ukazujú na dva zásadné defekty tejto koalície i celej politiky.
Po prvé, zbytočne sa Radičová, Mikloš, Mihál a tutti quanti ignoranti v januári (februári) na čomsi „dohodnú" a vytrúbia to publiku, ak to všetko jednoducho neplatí. Rozumiete; kedysi vo februári (či ešte skôr) bola na tomto mieste oslavná óda, že konečne dali dokopy reštauráciu sporenia, pričom zvláštnu pochvalu zaslúži zrušenie tzv. dobrovoľnosti. Pričom v druhej kľúčovej záležitosti, ktorou sú tzv. garancie, ohlásili z koaličnej rady slávnostnú „dohodu", že Ficovu hlúposť nechajú ležať s tým, že pridajú ešte jeden negarantovaný fond. No. Teraz je máj, lásky čas, a o všetkom tomto, čo bolo „dohodnuté", sa hádajú ako divá zver. Vrátane tej „dobrovoľnosti", ktorá potenciálne celú reformu ruší.... Toto nie je politika, ale varieté s medveďmi na kolieskových korčuliach. Koalícia nemá lídra, ktorý by udrel do stola a povedal dosť. (Presne podobne sa „dohodli" napr. aj na odvodoch.... To ale až tak nebolí, keďže nejde o reformu, ale kamufláž.)
V samotnom tom, že desaťkrát merajú, kým začnú rezať, by ani nebol zásadný problém. Keby sa teda hlúpymi medializáciami polotovarov zbytočne nestrápňovali, čo je však stále drobnosť oproti tomu, že dôvody odkladu, teda obsah sporov, sú ficoviny. Celá diskusia o garanciách je brutálne nezmyselná. Jednoducho, ak rastový model kapitalizmu pôjde ako doteraz, teda napr. americké trhy za posledných 150 rokov v priemere 8 percent ročne (samozrejme, s výkyvmi, napr. posledná dekáda 1 percento, čiže áno, so zarátaním inflácie v mínuse), tak fondy ten index proste „urobia". Ak model fungovať nebude, tak potom sorry, ani dôchodky nemôžu existovať mimo reálnej ekonomiky. (Ani v štátnom pilieri, samozrejme.) Absurdné garancie majú na svedomí, že slovenskí správcovia práve vtedy začali vyhadzovať akcie zo svojich portfólií (až takmer do nuly), keď valiaca sa likvidita na trhy ukončila „medvedí trh" a premenila ho na „býčí". Namiesto toho, aby nechali jednu prekliatu garanciu (netreba ani jednu) a zvyšok rozložili podľa pôvodnej schémy, zabíjajú čas a márnia peniaze sporiteľov hádkami o retardovanej ficovine, ktorej dôsledkom je pretrvávanie absurdity, že je úplne jedno, aký názov váš fond nesie, i tak sú v ňom len depozitá, dlhopisy a štátne pokladničné poukážky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
