Problém nie je ani s tým, že na pravidelnej omši do ekonomického bulváru Mikloš bráni vlastnú kauzu. Najrozumnejšie by bolo mlčať a klasicky po slovensky to "nechať vyhniť". Avšak dobre, pocit, že vliezť do konfliktu s premiérkou (i zvyškom koalície) a byť ticho sa celkom nedá, môže byť silnejší. Problematický je spôsob, keď v argumentačnej tiesni Mikloš sám seba vytláča na neudržateľnú platformu (nebol to klientelizmus!), z ktorej ešte Radičovú poučuje, že "ak sa politik začne riadiť titulkami a komentármi (...), je to cesta do pekla, a čím vyššie postavený politik je, tým horšie".
Je to dvakrát zle preto, lebo držať pozíciu, že daňový exriaditeľ konal vo verejnom záujme, lebo cenu sťahovania oproti pôvodne dohodnutej znížil, je jednoducho manipulácia. Rozoberať, že ak sa môžete sťahovať raz do drahšieho a inokedy do lacnejšieho, ešte neznamená, že sťahovať sa musíte, nemá význam. Bola by to najmä scestná polemika, keďže subjektívnych názorov do takej diskusie, koľko metrov štvorcových kancelárie, toaliet na chodbe a veľkosť okenice potrebuje priemerný daňový referent, je nekonečno. Napr. autor tohto textu by vedel skvele vysvetliť, ako by (tú biednu) kvalitu jeho komentárov zvýšilo, keby terajšiu pracovňu presťahoval napr. do Jakabovho paláca. Eventuálne, ak je pridrahý, tak aspoň do Levočského domu. No. Všetci asi vnímate, kde je problém. Mikloš sa ale nielenže tvári, že taký problém neexistuje, on ešte navyše sugeruje, že ak na jednom konci podpisuje jeho osobný priateľ a na druhom konci "nadobúda" okresný šéf SDKÚ, tak blbec je ten, kto cíti akési podozrenie. Predsa len blbec nerozumie argumentácii, že jedno je drahé a druhé lacnejšie, že? V logike sa tomu hovorí (asi) "vytvorenie falošnej dilemy". (To, že sa dnes môžete obesiť alebo bežať nahý po ulici, ešte neznamená, že dnes musíte bežať nahý po ulici, lebo je to lepšie, ako sa obesiť).
Predovšetkým ale takto Mikloš úplne nezmyselne kladie za vinu médiám, že vytvorili akýsi príbeh, legendu o klientelizme, čo premiérka "zhltla". Presne v stopách predchodcov. A to je dokonca, podľa neho, "cesta do pekla", čím úplne urážlivo i pre tie médiá, ale najmä Radičovú, kriví realitu. O čom sám veľmi dobre vie, keďže je to jeden z mála členov vlády, u ktorých nie je problém s akýmsi základným intelektom. Môžete postaviť otázku, že akú obranu má zvoliť v pozícii, ktorá je náročnejšia než všetky, v akých sa doteraz ocitol. Veľa rozumného ozaj nevidieť, ale cesta, ktorú naznačil, je najkratšia k vytvoreniu politického tlaku na vlastné odstúpenie. Napriek rozsiahlej politickej zodpovednosti (vrátane prípadu Červenáková) tu leží prvý bod, kde je možné nájsť po dlhom čase s Miklošom spoločnú reč. Totiž, že rozkývanie jeho pozície nikomu neurobí dobre. Obavy vzbudzuje, že aký cieľ sleduje, ak zbytočne šponuje napätie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
