Naozaj všetci rozumejú Hanlonovi?

Ľuboš Bartečko. Ako jeden z mála sa nebojí situácií pred brankármi súperov.
Ľuboš Bartečko. Ako jeden z mála sa nebojí situácií pred brankármi súperov.
Sportnet|3. máj 2011 o 00:00

Keby sme zápas s Nemeckom zdramatizovali ešte viac a dotiahli ho do predĺženia, nebodaj aj vyhrali, boli by všetky lapsusy zažehnané? Rozhodne nie.

Úvodné dva duely Slovákov nemilosrdne odhalili zádrhy, s ktorými sa národiak pasuje. Pokiaľ nedôjde k frontálnemu odstráneniu viacerých závažných nedostatkov, môže sa pre nás podujatie skončiť obrovským rozčarovaním.

KOŠICE. Tréner Glen Hanlon viackrát pripomenul, že jeho métou je navodiť takého herného ducha, akým prekypovali Slováci na ZOH vo Vancouveri.

Káder je až na pár výnimiek totožný s tým, ktorý hral skvele v roku 2010 na olympiáde. Pripomeňme si vtedajšiu zostavu vedenú trénerom Jánom Filcom: Halák - Meszároš, Chára, Jurčina, Sekera, Višňovský, Štrbák, Baranka - Marcel Hossa, Demitra, Marián Hossa - Pálffy, Stümpel, Gáborík - Zedník, Handzuš, Bartečko - Radivojevič, Cibák, Kopecký - Šatan. Aj vtedy sa počas turnaja postupne mužstvo kryštalizovalo a jednotlivé posty obmieňali, čo bolo spôsobené jednak Bartečkovým zranením, ale aj nevyrovnanosťou formy u Marcela Hossu a lepším apetítom Kopeckého či Šatana. Určite by sme potrebovali aspoň zo dvoch bekov z tohto kádra, lebo vzadu nemáme vedúcu osobnosť, ktorá by vyvážila orientáciu na vychytené mená v ofenzíve a určila by fundament bránenia. Momentálne to však celkovo vyzerá, akoby hráči zostarli viac než o rok a ich majstrovstvo niežeby dozrelo, ale v niektorých činnostiach až prezrelo. Skúsme sa pozrieť na brzdiace elementy.

1. PREMOTIVOVANOSŤ

Hrať doma je krásne, ale i dvojsečné. Ustáť enormný tlak okolia a počas duelu priamo z tribún nie je jednoduché. Zatiaľ to nezvládame, ale už by bolo načase vyrovnať sa s tým a nepúšťať si všeobecné očakávania až tak pod kožu. Aj preto nám uteká mnoho prihrávok a množstvo striel ide mimo, nedávame šance. Ruky majú roztrasení i matadori ako Demitra, Stümpel. To, že Slovač nie je v ideálnom rozpoložení, dokumentuje i to, aký úvod stretnutí mala. Počas pár minút akoby chcela rozmrviť rivalov a zmietnuť ich zo zemského povrchu, a keď to nevyšlo, ochabla v sebavedomí až natoľko, že z toho rezultoval nepriaznivý stav.

2. ABSENCIA DRAVOSTI

To, že Hanlon našiel zaľúbenie v osvedčených ikonách, nie je síce zlé, ale ktovie, či príliš nepoprel zásadu zladenia tridsiatnikov s tými, ktorí sú buď na začiatku svojej veľkej kariéry, alebo uprostred nej. Ťažko radiť, či by boli Pánik, Tatar, prípadne niektorí ďalší užitočnejší, ale rozhodne pohyblivejší. A iste v niektorých prípadoch i rýchlejší. Nášmu prejavu chýba v istých fázach svižnosť, dynamika, dravosť. Pritom najlepšie je, ak každá formácia má zladené potrebné typy takých, ktorí trhajú kusy ľadu a žiadny puk nie je pre nich stratený a z ich roboty ťažia potom dispečeri i zakončovatelia. Táto symbióza však nie je a sú momenty, keď sa zdá korčuľovanie unavené a reakcie pribrzdené..

3. GÓLY MUSIA I BOLIEŤ

Zavše to vyzerá tak, že Slováci by zasúvali puk do bránky v bielych rukavičkách ako hráči snookru. Avšak góly musia i bolieť, treba sa k nim dostať aj cez modriny, údery, zákroky súperov proti pravidlám. Keď sa nikto nedostane do mlyna pred klietkou, nesťaží situáciu brankárovi, obrancom rivala a navyše znevýhodní spoluhráča, čo zakončuje. Iba Handzuš s Bartečkom to majú v krvi, a to je málo.

4. VEĽA VYMÝŠĽANIA ŠKODÍ

Power-play nám tradične nevonia, nevieme to. Škoda, že nevychádzajú ani presilovky. Namiesto údernosti a pohotovosti strácame sekundy samoúčelným posúvaním puku medzi palicami, čo oslabeného neznervózni, skôr mu pomôže stabilizovať svoje obranné rady. Nepálime od modrej, hráči sa navzájom zašívajú špekmi a chýba moment prekvapenia. Nacvičené signály nevychádzajú a otázne je, či variant s Gáboríkom na modrej čiare je rozumný. Nezdá sa, že by tam bol vo svojej koži. Je vždy riskantné nahradiť beka útočníkom pri početnej prevahe, skôr sa vlúdi chybička a zásah v oslabení. Prešpekulovanosť trčí i pri klasickej hre 5 proti 5, keď sa niekoľkokrát už zbytočnou prihrávkou zvýraznil moment alibizmu. Bez toho, aby hráč zobral zodpovednosť na svoje plecia a nezakončil, sa body nerodia. Menej je naozaj veľakrát viac. Na bago je iný priestor.

5. NIE KAŽDÝ JE VO FORME

Načasovanie ideálnej formy je zložitý mechanizmus. Veľkí hráči to vedia lepšie zvládnuť, ale ani oni nemajú patent na to, ako predísť útlmu. Týka sa to i borcov spoza mora. Marián Hossa či Handzuš sú v inej fazóne než Gáborík. Jeho klubový tréner John Tortorella mu už viackrát šplechol do očí laxný prístup, nedostatočné nasadenie a absenciu presnej koncovky. Vedel, prečo tak činil. Mariána samého najviac mrzí, že sa nepribližuje k top forme. Azda je to len o psychologickej bariére a prvom strelenom góle. Veď aj iní velikáni sa na podobných akciách dlho trápili a napokon boli hrdinovia (Kovaľčuk na MS 2008). Horšie však je, že ani u ostatných ich aktuálne hokejové vydanie nie je presvedčivé. Zedníka aféra s odchodom z kempu poznačila a teraz sa silou-mocou chce trénerovi odvďačiť za to, že dostal druhú šancu. Čím viac chce, tým je to biednejšie. Marcel Hossa je v tieni nielen svojho brata, ale i ostatných. A aj takých, ktorí v nominácii nie sú. Stümpelovi nevychádza jeho profesorská rola, ktorou bol známy, Šatanovo herné manko počas sezóny sa nedá tak ľahko ukryť, Radivojevič je zase až príliš nenápadný.

6. AKÝ SYSTÉM VYZNÁVAME?

Prejdime k obrancom, ktorí majú tiež restov habadej. Baranka je nebojácny, ale niekedy to so srdnatosťou preháňa (hoci jeho vylúčenia sú kompenzované verdiktami zjavne nadŕžajúcimi Slovákom). Graňák pozične obstojí, ale v súbojoch už menej. Majeský už iný ako menej obratný nebude a Podhradský sa z času na čas zabudne pri strážení priestoru i protihráčov. Ale poctivá defenzíva je o súčinnosti pätiek, nielen zástoji bekov. Práve škrípajúca väzba medzi útočníkmi a obrancami je najväčšou brzdou slovenského mužstva. Hráči zozadu nedávajú ofenzívnym jednotlivcom krídla a tí im to "vracajú" neochotou vracať sa dozadu. Kanadský kouč začal pred časom forsírovať systém s brániacim centrom (nie každému na tomto poste to vonia vzhľadom na svoje dispozície) a vraj to tímu vyhovuje. Ale niekedy to vyzerá na mierny chaos (akoby predsa len nie všetci hráči dostatočne slovenského Kanaďana hovoriaceho po anglicky chápali) umocnený nedorozumeniami na ľade, chybným striedaním a individuálnymi kiksami, akým sa nevyhli ani naozaj ostrieľaní borci (Marián Hossa). Aj preto boli mrzuté prečíslenia v podaní Slovincov a hlavne Nemcov. Možno už po ustálení zostavy a odstránení rotácie krídel pri centroch sa mužstvo "usadí". Bodaj by tak bolo. Výstižne to povedal Handzuš, že vždy pri úspechoch Slovenska všetko bolo podriadené obrane. A nie útoku, ako sa nám to ktosi snaží pošepkať.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Naozaj všetci rozumejú Hanlonovi?