Rozhovor so Simonou Krainovou je vždy mimoriadne príjemný. Vďaka jej veselej, optimistickej, priamej povahe sa pri nej za pár minút cítite maximálne uvoľnene, debata plynie akosi sama a na konci si uvedomíte, že vás bolia kútiky úst z toho, že ste sa hodinu v kuse smiali alebo aspoň usmievali. Jej živelnosť a spontánnosť je priam nákazlivá a nevyumelkovaná krása obdivuhodná. Najúžasnejšie však je, že napriek kariére, ktorá ju "vyhodila" medzi niekoľko top modeliek, je nesmierne prirodzená a otvorená. Veď posúďte sami.
Máte krásne zdravé dieťa, spokojný partnerský vzťah, úžasne vyzeráte... Váš život momentálne zaváňa dokonalosťou.
- Vždy, keď som povedala, že je niečo dokonalé, stratilo sa to. Odvtedy som poverčivá a už to nahlas nevyslovujem. Ale je pravda, že momentálne prežívam jedno z najkrajších období môjho života. Konečne som našla pokoj a stabilitu, v ktorej sa omnoho lepšie žije aj pracuje. Veľmi som sa upokojila a som nadmieru spokojná.
Vnímate to ako dar za všetky roky tvrdej práce, pádov i sklamaní?
- Bezpochyby. Myslím, že Pán Boh si povedal: „Už sme ju niekoľkokrát otestovali, párkrát si z nej dobre vystrelili, takže jej konečne môžeme prihrať slušného férového chlapa." Nechcem tvrdiť, že všetky moje predošlé vzťahy boli absolútne katastrofy. Koniec koncov, vybrala som si ich sama. Každý je strojcom svojho šťastia. No mojím zrejme najväčším šťastím je, že som večný optimista. Vždy sa dokážem pozbierať zo zeme a ísť ďalej. Samozrejme, doma si poplačem, no kamarátkam sa nikdy nevylievam viac ako mesiac. Keď už vidím, že toho majú dosť, prehodím na inú koľaj a začnem odznova.
Čo sa chlapov týka, prehodili ste tentoraz naozaj na celkom inú koľaj...
- Karla som stretla vo chvíli, keď som si povedala: 'A dosť, už nechcem žiadneho chlapa ani vidieť.' Potvrdila sa mi však stará známa pravda, že žena nájde najúžasnejšieho chlapa vtedy, keď prestane hľadať. To bol presne môj prípad. Nič som nehľadala a láska si ma aj tak našla. Alebo, presnejšie povedané, našiel si ma Karel (Vágner ml., pozn. red.). V tom bolo zrejme to šťastie - že to nebolo ako predtým, že som sa pozrela na chlapa a povedala si - vyzerá to lákavo, nebezpečne, mohla by som to skúsiť. Karel bol a je normálny fajn chlap, ktorého by som si sama od seba nikdy nevybrala. On bol však v dvorení taký vytrvalý, že aj keď som dlho odolávala, opakovala som si, že sa už nechcem spáliť, napokon som predsa len podľahla. A som mu za to dodnes neuveriteľne vďačná.
Žeby osudový muž?
- V porovnaní s tým, ako dlho sú spolu moji rodičia (43 rokov, pozn. redakcie), tvoríme my dvaja pár veľmi krátko. Preto nechcem vyhlasovať, že je to muž môjho života, osudový chlap... Ľudia sa navyše mentálne vyvíjajú - inak vidíte veci v 20-ke, inak v 30-ke a 40-ke. A ja som typ, ktorý neustále nasáva, učí sa, pozoruje. Preto dnes neviem povedať, kde budem o 10 rokov, ako budem rozmýšľať, čo budem vtedy chcieť a potrebovať k svojmu šťastiu. Tak ako som v 20-ke letela na najväčších 'parchantov', dnes potrebujem zázemie a lásku. Nikto a nič by ma neudržalo vo zväzku, v ktorom by bol citový chlad. No zároveň som typ, ktorý vo vzťahu stále potrebuje istú dávku neistoty. Viem, že som náročná a veľa vyžadujem, ale Karel to, našťastie, chápe a zvláda absolútne bravúrne bez akéhokoľvek kŕča. Nemá ani najmenšiu ambíciu prerábať ma.
Vie, že by vás inak stratil.
- To áno. Ale chlapi vám nasľubujú, že vás nebudú meniť, že zvládnu ženu ako ste vy a vo finále som zistila, že nemali pod kontrolou svoju žiarlivosť, mali pocit menejcennosti, pretože zarábam viac ako oni alebo im vadil spôsob, akým pracujem a akým sa práci odovzdávam. Keď idem na akciu s Karlom, hodinu a pol ma nechá robiť rozhovory, baví sa s inými ľuďmi, a keď sa naňho podchvíľou pozriem, nikdy nemám pocit, že už za ním musím bežať, lebo bude zle. Taký pokoj na duši, aký mi dáva on, som v žiadnom inom vzťahu nezažila.
Vraveli ste, že vo vzťahu potrebujete istú dávku neistoty. Za Karla ste sa vydali, pričom mnohí považujú práve sobášny list za veľmi zväzujúci a niekedy aj za začiatok konca.
- My sme však mali hippies svadbu. Zorganizovanú veľmi narýchlo a z veľkej lásky. Jeden večer sme tak sedeli a ja som mu povedala: 'Milujem ťa tak, že by som sa za teba pokojne vydala.' A on na to: 'Veď si vravela, že sa vydávať nechceš.' Ale jeho som si zobrať chcela! Tak sme rýchlo vybavili obrúčky, sobášiaceho, miestnosť... A najviac nás pobavilo, že hoci sme sa brali na staromestskej radnici, nevedel o tom ani jeden novinár! Z toho som mala obrovskú radosť, možno až trošku škodoradosť. Je mi už totiž trápne sledovať, ako si naše 'celebrity' dajú fotiť strojček na zuby, byt, lyže... Akože náhodou ich odchytia na letisku, ako letia na luxusnú dovolenku, ležia pri bazéne... Keď ma oslovili, či sa nedám so synom a manželom odfotiť pod vianočným stromčekom, odmietla som. Nechcem, aby boli súčasťou tohto cirkusu.
A vám ten cirkus neprekáža?
- Nie. Ja som gašparko, ktorý túto hru spokojne odohrá. Beriem to ako súčasť brandže, ktorú mám veľmi rada. Ja som na modeling nikdy hnoj nekydala. Milujem ho, som k nemu pokorná, zarábajú sa v ňom pekné peniaze, človek sa dostane na krásne miesta, naučí sa jazyky, byť sebavedomý, stretáva zaujímavých ľudí. Napriek tomu nie som ochotná stať sa jeho otrokom a mám isté hranice, za ktoré by som nešla. Kedysi som sa tiež ochotne dala nahovoriť na akože paparazzovskú fotku z letiska. No s Karlom ani náhodou! Keď sa narodil Max, mala som možnosť byť na 15 titulkách. Odmietla som. Dieťa nie je produkt. Nebudem ho síce ako Michael Jackson schovávať a ak ma paparazzi odfotia, nech sa páči, ale strkať sa nikde nebudem. Jedinú výnimku som urobila pre Elle, pretože je to časopis, ktorý to dokáže urobiť elegantne a ja som chcela, aby mal môj syn pamiatku. Aby sme si raz mohli sadnúť a ja mu budem môcť povedať: 'Vidíš, aká bola tvoja mama kočka?' Lebo o 20 rokov mi to už neuverí. (Smiech.) Ale zvyšovať si dieťaťom popularitu sa mi zdá nechutné.
Nikdy ste sa netajili tým, že mať dieťa bez partnera po svojom boku pre vás nepripadá do úvahy. Keďže ste si predtým, než ste stretli manžela, vraveli, že už nechcete o chlapoch ani počuť, museli ste si uvedomovať, že možno nikdy deti mať nebudete. Boli ste s tým zmierená?
- Dnes si už život bez Maxa neviem ani predstaviť. No vtedy som to brala úplne inak. Svoj život som si užívala, zariadila som si ho tak, aby sa mi páčil. Bola som finančne nezávislá, na veci, na ktoré som chcela mať, som mala, ba dokonca som si za 20 rokov zarobila toľko, že som mohla byť svojím pánom. Nemusela som si už dať diktovať, čo mám robiť. Milovala som ten pocit slobody, že som sa v stredu rozhodla, že pôjdem na Nový Zéland a vo štvrtok som letela. Moja mama z toho bola na nervy. Ona musí plánovať dovolenku rok dopredu, aby stihla celý ten svoj rituál, ktorý k tomu pre ňu patrí. Ja som však Ryba, ktorá pláva svojím životom a nepotrebuje k tomu záväzky ani najlepších priateľov, s ktorými si volá trikrát do dňa. Po celom svete mám množstvo kamarátov a mne naozaj stačilo byť v peknom prostredí a užívať si život. Mama sa ma pýtala, či sa nebojím zostarnúť sama. No ja som jej vravela, že nebudem ani prvá, ani posledná. No zrazu prišiel Karel a obrátil všetko hore nohami.
Dokonca v rekordne rýchlom čase.
- Áno, povedal mi, že ma miluje a chce so mnou dieťa, tak sme sa dohodli, že vysadím antikoncepciu a ešte v ten mesiac som otehotnela. Rozplakala som sa od zúfalstva, že sme ešte krátko spolu, že sa poriadne nepoznáme, že budem matkou... A on sa tešil - vraj je najšťastnejší chlap na svete, pretože bude mať dieťa s najúžasnejšou ženou. Tak som si v duchu vravela: 'Veď ťa ten humor prejde.' A predstavte si, že neprešiel!
A kedy sa humor prinavrátil vám?
- Veľmi rýchlo, pretože mám po boku partnera, ktorý ma naozaj každý deň rozosmieva. Znie to možno ako klišé, ale je to ten najlepší parťák na svete. Držal ma za ruku dokonca aj vo chvíľach, keď som fňukala, že sa mením na veľrybu, aj keď som musela ísť mesiac pred pôrodom do nemocnice, čo som znášala psychicky veľmi zle. Celé tehotenstvo som brala veľmi zodpovedne, bála som sa, aby sa bábätku nič nestalo. V nemocnici som v kuse plakala, potom som si vravela, že nemôžem plakať, aby bábätko nebolo vystresované, tak som plakala ešte viac, že plačem... A on chodil každý deň za mnou, spal na takej rozkladacej prístelke na zemi, ráno chodil do práce dolámaný a nevyspatý, pretože som v noci chodila 25-krát na záchod a vždy, keď som ho prekračovala, tak som doňho kopla. A ani jediný raz za ten čas mi nedal pocítiť, že by som ho svojimi výkyvmi rozčuľovala alebo unavovala.
S takým chlapom sa dá mať aj 10 detí...
- Aj by som ich mala, ak by som to stihla. Zistila som totiž, že rodičovská láska je to najviac, čo človek v živote môže zažiť. No na 10 detí som už stará. Ale ešte jedno by som si priala.
Prv než sa vám Max narodil, mali ste určite kopu plánov, ako ho budete vychovávať, preštudovali ste výchovné metódy...
- Áno. A teraz sú všetky v háji... Neuveriteľne ho rozmaznávam, stále ho stískam, bozkávam. Ale je fakt, že Max je úžasne slnečné dieťa. On sa od rána do večera nie že smeje, ale rehoce. Keď som bola kvôli kastingom Elite model look preč z domu, sestra volala a vraví: 'Prosím ťa, čo ty máš za dieťa? On od 20. hod. spí celú noc. Šla som k nemu o 7. hod. a on si ťahal nožičky a pozeral do stropu. Čakala som, kedy začne plakať a on nič.' Smejeme sa, že on asi vie, komu sa narodil a povedal si: 'Mamka už nemá 20, tak nebudem hysterický.'
Nikdy ste nepremýšľali, že si celé tri roky materskej dovolenky užijete naplno, vykašlete sa na prácu a budete iba sedieť na pieskovisku?
- To mám v pláne! Na kastingy Elite som sa nechala nahovoriť iba preto, že Saša Jány je môj kamarát. Potom však už nevezmem nič.
Žiadne móla, fotenia, nič?
- Ale ani keby som mala 56 kíl, tak by som nešla. Na leto sme si už s manželom prenajali dom v Toskánsku a celú jeseň chcem s malým stráviť v Kalifornii. Budeme sedieť pri mori, ťapkať sa v piesku a budem si ho užívať bez jedinej myšlienky na prácu. Lebo celkom presne viem, ako to je - najprv príde ponuka na jednu prehliadku, potom z toho bude prehliadok 5, mám ponuky aj na moderovačky, film. Všetko je to super, ale mali s tým prísť predtým. Tento boom okolo mňa je teraz preto, že keď sa človek stiahne, je po ňom veľký hlad. Ja som sa na pár mesiacov zavrela doma a o to viac ľudia za mnou šalejú. Ale tentoraz budem naozaj neoblomná.
Nebojíte sa, že teraz šalejú oni a o pol roka budete šalieť vy?
- Jasné, že budem. Aj v šestonedelí ma to lámalo, hoci som si to neuvedomovala. Zistila som to až spätnou väzbou od manžela. Keď som ho už vyčkávala, kedy príde domov z práce a bez pozdravu som mu medzi dverami ukazovala plienku s malého výtvorom, pozrel sa na mňa a povedal: 'Myslím, že potrebuješ ísť do kina.' Vtedy som zistila, že mi už asi preskakuje... Ale mňa materstvo teraz naozaj baví, pohltilo ma. Samozrejme, že si občas potrebujem niekam zájsť, mať nejaký kontakt s ľuďmi, ale do práce sa neženiem. Na to som teraz príliš lenivá. Oveľa viac ma baví dívať sa na malého, tešiť sa z jeho malých pokrokov.
Ste úzkostlivá mamička?
- Som extrémne úzkostlivá, až hysterická. Raz mal zvýšenú teplotu a ja som hneď celú nemocnicu postavila do pozoru. Keď zistili, že vzlykám a bojím sa o jeho život, pretože má 37,5, dívali sa na mňa ako na šibnutú. Zábavné je aj to, že sme predtým mali kamarátku, ktorá mala vypracovanú A4-ku s pokynmi, keď niekam dieťa šlo bez nej. Ohromne sme sa na tom zabávali a ja som vyhlasovala, že nemôže byť úplne normálna. Keď som teraz odchádzala na šnúru kastingov a malý šiel k mojej sestre, vypracovala som 6 A4-iek, kde nechýbali ani také veci ako - nezabudni mu dať Lálu, s tou zaspáva, plienočku si rád trie o tváričku... Keď si to sestra prečítala, zavolala mi, aby som si urýchlene začala hľadať lekára, pretože som blázon... Denne som jej nespočetne veľakrát volala, či sa už vykakal, ako sa má...
Vy tvrdíte, že vyzeráte ako tuleň. Realita je však taká, že vyzeráte úžasne. Ako sa o seba staráte?
- Prvé tri mesiace po pôrode som kvôli cisárskemu rezu nesmela nič robiť, takže až teraz sa pozvoľna dávam na cvičenie. Chodím na hot jogu, ktorá sa cvičí v miestnosti vyhriatej na 38 stupňov Celzia a do fitnescentra. Ale bolo zaujímavé, že ja, ktorá som voči sebe maximálne kritická, pozorujem sa a predtým som riešila každý faldík, som prišla domov s popôrodným 'batohom' a vôbec mi to nevadilo. Vnímam to ako daň za to krásne zdravé dieťa, ktoré mám a už to ani zďaleka tak neriešim. Navyše mi Saša vraví, že vyzerám skvelo, a to je pre mňa dôležité.
Saša je milý...
- Tak pozor! To ani náhodou. Hoci sme výborní kamaráti, vie ma zvoziť pod čiernu zem. Ten si servítku pred ústa neberie. Aký je sympatický, taký vie byť nepríjemný. Vie aj pochváliť, ale keď som ešte prv, než som otehotnela, mala nejaké kilo navyše, pokojne mi fľochol do tváre: 'Ty si nejaká macatá. Zadok ti narástol. No dobre, budeme ťa predávať ako prasiatko na trhu...' Na jeho obhajobu však treba povedať, že on najlepšie vie, aká obrovská konkurencia je v našej brandži. Ja na seba naozaj dávam celý život pozor. Moje telo a to, ako vyzerám, je môj kapitál. Keď raz nebudem dobre vyzerať, budem musieť skončiť.
Čo budete robiť potom?
- Budem matka roka...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
