Kontroverzný autor razí názor, že umenie a biznis netreba oddeľovať a talent spojený s dokonalým PR zaručia úspech.
KOŠICE. Výstavu tvorby držiteľa mnohých významných ocenení, ktorého obrazy sa vraj predávajú za desiatky tisíc eur, si môže bežná verejnosť pozrieť do 24. mája. Zatiaľ čo sám hlása názor, že na Slovensku je nepochopený a v zahraničí sa teší veľkej priazni, predsa len sa rozhodol vystavovať aj v metropole východu. Prítomných pozvaných hostí sme sa pri tejto príležitosti opýtali, či si idú za svojím cieľom podobne rázne ako tento výtvarník.
Jaro Šulek, výtvarník
"Som asi iný prototyp umelca, na aký sú ľudia zvyknutí. Dnes je veľmi dôležitá reklama okolo umenia, bez nej to nejde. Keď chcem niečo robiť na úrovni, tak to musí byť vyvážené. Umenie i propagácia. Keď tvorím, tak sa do toho úplne položím, a potom zase manažujem, stretávam sa s ľuďmi a zháňam kontakty. Biznis je pre mňa veľmi dôležitý. Chápal som to vždy a ja som sa vlastne len prispôsobil. Musel som sa aj rozhodnúť, či budem tu na Slovensku liezť do zadku niekomu úzko vyvolenému, ktorý so mnou aj tak bude zametať, alebo sa vrhnem na krutý biznis s umením, zachovám si tvár a mám slobodu. Koľko si zarobím, je jedine na mne."
Karol Dobiáš, bývalý futbalista a tréner:
"S pánom Šulekom som sa zoznámil asi pred pol rokom v Prievidzi. Za akým cieľom ide on, za takým som ja išiel vo futbale. Osemnásť rokov som hral len futbal, získal som x ocenení, som päťnásobný majster Československa, majster Európy, futbalista roka 1970 a 71 aj tretí v ankete Futbalista storočia na Slovensku. Keby som nemal ciele ako pán Šulek, nikdy by som to nedosiahol a obdivujem, že si ide tvrdo za svojím cieľom," prezradil nám sympatický bývalý vrcholový športovec, ktorý však mal množstvo cieľov aj v radoch dám. "Bol som fešák, dlhovlasý... A takéto ciele, samozrejme, nechýbali. No všetko je to tajné. (Smiech.)"
Danica Caisová, sexuologička a psychiatrička
"Človek sa musí niekedy doslova premôcť a ísť aj proti svojmu jemnocitu, lebo inak svoj cieľ nedosiahne. A potom to ľutuje. Určite sa to niekedy stalo aj mne. No umelci sú z iného sveta. Vidia svet inak ako my, idú si za svojím cieľom skutočne nekompromisne a my ostatní by sme sa od nich mali učiť, ako sa zmotivovať. Niekedy je však najťažšie vedieť, čo chceme," povedala nám uznávaná lekárka, ktorá dnes už za svojimi cieľmi až tak vehementne nekráča. "Čím je človek starší, tým sa mu ciele zdajú relatívnejšie. Za mlada chce tak strašne veľa a je veľmi sklamaný, keď sa mu to nepodarí dosiahnuť. Najmä vo vzťahoch, keď si chcem nájsť partnera a vedľa číha nejaký iný sexuálny predátor. Neskôr to však už nie je až také dôležité. (Úsmev.) V prípade mužov však vraj nepostupovala nekompromisne ani pred rokmi. "Nie. (Smiech.) Hoci to neviem stopercentne povedať, lebo nie všetci sexuálni rivali sú poznateľní na prvý pohľad. Používame rôzne zbrane na to, aby sme niekoho k sebe privábili. Niekto za tým ide veľmi jednoznačne a niekto ako tichá voda. Každý z nás má však v sebe pravekého človeka, a ak ideme za niekým, o kom si myslíme, že je ten pravý, vieme byť veľmi nekompromisní a veľa sme preto ochotní obetovať. Času, peňazí, bolesti... nielen z vysokých lodičiek. Hlavne my ženy, a tak to má byť. Že sa potom ukáže, že to nebolo až také dobré rozhodnutie, to už je potom druhá vec."
Július Klein, riaditeľ filharmónie
"U mňa je to trošku iné, lebo kým Jaro Šulek bojuje sám za seba, ja mám vo filharmónii na starosti 120 krkov. Každopádne sa snažím každý sen preniesť do reality, no nesnívam prehnane. Pokúšam sa uvažovať s citom, no dopredu. Vo filharmónii je pre mňa dôležitejšie umenie, ako propagácia a všetko ostatné," vysvetlil nám riaditeľ ŠFK, ktorý však raz predsa len urobil výnimku a takzvane ´pritlačil na pílu´. "Keď som balil manželku, tam som si išiel za svojím absolútne cielene a jednoznačne."
Pavol Hrehorčák, riaditeľ Bábkového divadla Košice
"Zatiaľ som veľmi nemal možnosť intenzívnejšie ísť za svojím cieľom. Myslím si však, že je to správne. Ak chce človek niečo veľmi dosiahnuť a nedarí sa mu to bežnými cestami, tak sa musia voliť stále iné a prešpekulovanejšie. Treba si ísť za svojím a nevzdávať sa. Keď som napríklad balil priateľku, tam som si išiel za svojím takpovediac bezvýhradne. Ako sa hovorí, vtedy som bol ochotný ísť aj cez mŕtvoly."
Foto k článku: Veronika Janušková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
