Áno. V marci takto argumentoval Ivan Mikloš v prospech privatizácie zvyškového podielu v Slovak Telekome. A o dva mesiace, keď Slovenskom letí poplašná správa, že väčšinový vlastník Deutsche Telekom odmietol vyplácať tantiémy z nerozdeleného zisku, všetci vidíme, akým je (bol) náš minister skvelým prorokom. (Teda mimo otázky daňového riaditeľstva, všakáno.) Nulová dividenda, ktorou sa vyhrážajú Nemci, je skutočne menej ako výnos z predaja... Niektoré médiá referovali dokonca o "vojne" s väčším akcionárom. A minister Miškov sršal vtipom o "zneužívaní postavenia Deutsche T.", pričom sa blysol aj originálnym podobenstvom, že "Telekom je možno zlatá sliepka, ale bez akejkoľvek schopnosti znášať zlaté vajcia".
Otázka môže znieť, samozrejme, i tak, že či je sliepka povinná čokoľvek znášať len preto, lebo "minoriťák" nemá na omeletu. Rozumej - má dieru v domácom rozpočte a zháňa peniaze ako divý. Zákon hovorí také dačo, že "majoriťák" si môže na valnom zhromaždení odhlasovať, čo chce, akurát má povinnosť dať ponuku na odkúpenie akcií. Pokiaľ to nie je v zmluvách nejako špecificky upravené, nie je jasné, odkiaľ sa berie predstava o "zneužívaní postavenia".
Otázka však stojí asi inak. Tým, že vláda vybubnovala úmysel predať svojich 49 percent, pričom je to nastavené tak, že štát môže "vygenerovať" cenu v otvorenej súťaži a tú predložiť držiteľom predkupného práva, vyzvala Nemcov k manévrovaniu. Sedením na zisku totiž signalizujú prípadným hráčom, že byť menšinovým akcionárom ST nebude veľký jackpot, čím zrážajú záujem a teda i výkupnú cenu. Vyzerá to na takú zamlčanú výzvu politikom, akože poďme sa dohodnúť mimo trhu tak, aby ste sa aj vy napapali a ani nás to veľmi nebolelo... Treba však jasne vidieť, že záujmom predávajúceho je vždy maximalizovať cenu.
Roztržka okolo dividend podporuje na prvý pohľad argumenty v prospech zbavenia sa štátneho podielu, čo pomáha politicky a zapcháva ústa Ficovi, ktorý rozpráva o "podvode na voličoch". Fakt je ten, že do "podvodu" tlačia koalíciu štátne financie, v ktorých diery má miliarda (alebo o čosi menej) za Telekom zaplátať namiesto výdavkových reforiem. To je viac ako podozrenie a súčasne veľký otáznik nad samotnou privatizáciou. Nie preto, že dlhodobo by nešlo o principiálne správny krok, ale z toho dôvodu, že časovanie nevyzerá najšťastnejšie. Vzhľadom na veľa faktorov (napr. vyhlásenie amerického Fed-u, že "sa nebude ponáhľať s uťahovaním menovej politiky", čiže na trh sa bude naďalej valiť likvidita) je zrejmé, že viac by sa vyplatilo podiel ešte podržať a predávať až o pár rokov. Alebo sa niekto nazdáva, že keby tých 49 percent ST držal silný súkromný investor, ktorý nepotrebuje ratovať domácnosť a splácať dlhy, šiel by s nimi dnes na trh?
Podnikanie štátu, hoci aj "nestrategické" a v menšinovom garde, zvyšuje partokraciu a korupciu. Avšak predávanie podielu v zlom čase len preto, aby sme ešte dva roky udržali výdavkovú "párty" a odkladali rezanie do mäsa, je šliapanie bludného kruhu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
