Najemotívnejším okamihom pre túto legendu bol pred pár rokmi výstup na kilometrovú stenu spolu s ochrnutým bratom.
KOŠICE. Má neposedné nohy, nepokojnú myseľ a dobrodružnú povahu. Ak by ste stretli Timmyho naživo, spoznali by ste človeka s neuhasiteľným elánom, s túžbou neustále niečo spoznávať, živými očami a silnou schopnosťou hovoriť pútavo a úprimne. Tieto vlastnosti predurčili 42-ročného Američana k jeho nezvyčajnému životu, ktorý trávi večne na cestách.
Len pred pár dňami sa zastavil v Košiciach, aby v rámci projektu Hory a mesto v priestoroch InfoUSA centra pri Štátnej vedeckej knižnici porozprával o svojich cestách.
Lozil po hrobkách
Dobrodruh sa narodil v americkej Filadelfii a má 6 súrodencov. Asi najznámejšia je jeho láska k cestovaniu, ktorá je úzko spätá so športovaním. Plávanie a beh mu príliš nevoňajú. Rád lozí po skalách i mrakodrapoch, robí skialpinizmus, splavuje na kajaku divoké rieky, zdoláva extrémne trasy na horskom bicykli a je aj skvelým povrazolezcom.
K lezeniu podľa jeho vlastných slov pričuchol už veľmi dávno. "Hneď ako som sa narodil, vyliezol som z mamy a povedal jej ahoj," žartuje. "Nie. Nie. Keďže vo Filadelfii veľa miest na lezenie nie je, prvé skúsenosti som získal na vysokých hrobkách a mauzóleách miestneho cintorína."
Ku kajakárstvu ho zase odmala viedli rodičia, ktorí na výlety brávali celú rodinu. Jej najväčšou tragédiou bola nehoda Timmyho staršieho brata Seana. Ten do pol pása ochrnul v devätnástich rokoch po skoku z 33 metrov vysokého mosta do rieky Mississippi a odvtedy bojuje s vlastnou existenciou.
Výstup s ochrnutým bratom
Timmy hľadal k bratovi cestu a práve lezenie ich malo opäť spojiť. Zdolanie legendárnej, takmer ideálne zvislej tisícmetrovej steny "El Capitan" v Yosemitoch spolu so Seanom a ďalšími dvomi pomocníkmi bolo jedným z najsilnejších zážitkov v jeho živote.
Sean liezol sám, vyťahoval sa postupne za pomoci rúk na závesnom systéme. Keďže to pre neho bolo fyzicky náročné, výstup na samý vrchol trval sedem dní.
"Samozrejme, nelozili sme stále. Mali sme i čas určený na odpočinok, spali sme na lôžkach pevne upevnených o skalu. Boli to pre mňa výnimočné momenty. Videl som svojho brata, ktorý bol roky na vozíčku a odrazu bol už šiesty deň bez neho. Nie vozíček, ale skala, ktorú často nedokážu zdolať ani chodiaci ľudia, sa pre Seana stala cestou a jeho ruky vozidlom."
Popadané hovienka
Slávnostný okamih pri výstupe na vrchol si chcel Sean vychutnať sám. Súputníkom nedovolil, aby mu pomohli na rovnej plošine skaly, aj tie posledné metre zdolával z vlastných síl. Vyťahoval sa rukami, ležiac na zemi.
Počas výstupu zažili štyria lezci množstvo zábavných historiek. Napríklad keď im taška s exkrementmi spadla priamo na hlavy lezcov idúcich za nimi. Alebo im uprostred divočiny na visutom lôžku Sean predčítal básne z knižiek.
Odvtedy bratia spoločne lozili viac ráz. Timmy sa napriek rušnému životu pokúša byť v kontakte so Seanom pravidelne. "Často sa zhovárame. V tomto období života sa pokúša dostať pod kontrolu alkohol. Dlhé roky je alkoholik a ja sa snažím pomôcť mu dostať sa z toho. Teraz oslavuje výročie, nepil už vyše mesiaca," prezradil Timmy.
(Ne)normálny život
Po celom svete známy Američan nemá rodinu. A ako vyplýva z jeho slov, ani po nej netúži. "Mnoho ľudí sa ma pýta, prečo nežijem normálny život. Ja im odpoviem otázkou: Čo je to normálny život? Mať rodinu? Byť trénerom detského bejzbalového mužstva? Grilovať každu nedeľu v záhrade pri dome? Žijem veľmi jednoducho a samostatne. Môj život je o tom, že cestujem okolo sveta, zažívam dobrodružstvá."
Timmy sa napriek spôsobu života necíti sám. "Každý športuje sám za seba. Som sám, ale to preto, lebo som sa narodil sám a taktiež zomriem sám. Platí to pre každého človeka bez rozdielu."
Bežné športy ako futbal či plávanie Američana nudia. "Mám rád športy, v ktorých neplatia pravidlá. Kde nie je rozhodca, ktorý povie, čo môžem a nemôžem urobiť. V adrenalínových športoch človeku vibruje celé telo. Aj keď pri tom zažívate strach, je to fajn, pretože sa mu netreba vyhýbať. Ak sa nebojíte, nie ste človek, ale stroj."
Koniec na konci
Okrem športu je Timmy zarytý ochranár životného prostredia a ľudských práv. Pomoc kamarátom považuje za prirodzenú a dôležitú. Venuje sa aj športovaniu s hendikepovanými. Prekonáva s nimi nástrahy divokých riek či lezecké steny. Myšlienka byť tu pre iných sa v Timmovi zrodila v detstve, keď si vzájomne pomáhali so súrodencami.
Ľuďom sa môže zdať odvážny, ale aj on zažíva strach ako bežní smrteľníci. Napríklad počas vystúpenia pred davom ľudí (jeho prejav je veľmi prirodzený) alebo ak má zdolať poslednú skobu pri horolezectve. Ak sa však opýtate, či s týmto neposedným životom skončí, usmeje sa na vás a odpovie: "Prestanem, keď zomriem."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
