Pri hľadaní potravy zdolá za noc aj 80 kilometrov. Pri prenasledovaní koristi vie zrýchliť až na 60 km/h. Preto sa hovorí, že ho živia nohy.
Vlky obývajú väčšinu Európy, časť Ázie a Severnej Ameriky. Najväčšie žijú na Sibíri a v Kanade. Dosahujú hmotnosť 80 až 100 kg. Rozširovaním ľudského osídlenia z mnohých území postupne vymizli. Príčinami ich odstrelu boli škody, ktoré spôsobovali pastierom zabíjaním dobytka, ale aj strach obyvateľstva, že vlk je pre človeka nebezpečný. Celkovo nie je vlk považovaný za ohrozený druh, aj keď niektoré lokálne populácie sú na pokraji vyhynutia.
Pohyblivý terč ich zraku neunikne
Najdôležitejšími zmyslami vlka sú čuch, sluch a zrak. Čuch hrá v jeho živote veľmi dôležitú úlohu, pretože ním hľadá korisť. Čuchovými stopami si značí svoje územie. Oblasť nosa, ktorá zachytáva pachy, je u vlka až 14-krát väčšia ako u človeka a obsahuje 200 miliónov čuchových receptorov, pričom ľudská má 5 miliónov. V dobrých podmienkach zavetria pach aj na 3 kilometre.
Táto šelma vie zamerať jeden konkrétny zvuk, dokáže dokonca hluk utíšiť. To umožňuje 17 svalov, ktoré hýbu ušnicou podľa potreby. Na otvorenom priestranstve počujú vlci do diaľky okolo 8 km.
Aj zrak majú veľmi ostrý a vyvinutý hlavne na vnímanie pohybu, na rozdiel od ľudského oka, ktoré je prispôsobené na vnímanie informácií. Preto vlk zvyčajne nehybné objekty prehliadne, ale aj nepatrný pohyb na väčšiu vzdialenosť zaznamená. V tme vidí lepšie ako človek vďaka inému farebnému spektru videnia. Zorný uhol je u vlka 180 stupňov, jeho korisť má väčšinou okolo 300 stupňov, čo spôsobuje, že je v nevýhode. Podobne ako psy sú vlkz citlivé na vibrácie a vedia rozpoznať blížiace sa zemetrasenie.
Vlk je v podstate plaché zviera, ktoré nevyhľadáva ľudí. Ak nie je zahnaný hladom, ktorý mu paradoxne spôsobuje počínanie človeka, tak k stretom nedochádza.
Hierarchia je prísna
Vlci žijú v svorkách väčšinou zo 6 - 15 členov. V zime môžu mať aj 20 - 30. V svorke platí prísna hierarchia, v ktorej má každý člen pevne stanovené postavenie. Veľký význam má v období rozmnožovania, pri love, kŕmení, ochrane území a vždy, keď je svorka pokope. Organizovaná je v dvoch líniách - jedna pre samce, druhá pre samice.
Základným prvkom každej svorky je alfa pár. Vzniká spárením najsilnejšieho samca a samice na konci zimy a neskôr je rozšírená o ich mláďatá, ktoré sa k nim pridajú na jeseň a ostávajú s nimi celú zimu, aby sa naučili loviť. Svorka ostáva pokope, aj keď mláďatá z prvého vrhu často rodičov dočasne opúšťajú. Rozdelenie nastáva až tretiu zimu, keď sú už dospelé a začínajú si hľadať partnera. Kvôli silnej rivalite dochádza k narušeniu väzieb.
Najznámejší spôsob vlčej komunikácie je vytie, na ktorom sa zúčastňuje celá svorka. Počuť ho až v okruhu 16 km. Legenda, že vyjú na mesiac len tak pre zábavu, sa nezakladá na pravde. Hlučné môžu byť len v bezpečí vlastného teritória. Na cudzom by mohli ohroziť vlastnú bezpečnosť. Najčastejším dôvodom vytia je zhromažďovanie svorky pred lovom alebo po ňom. Hlučné sú aj pri poplachu, hlavne v blízkosti brlohu a kvôli vzájomnej lokalizácii napríklad v búrke. Keď sa vlk stratí, svorka ho podľa hlasu spozná, pretože každý používa vlastný spôsob vytia, ktoré môže obsahovať až 12 rôznych harmonických tónov.
Čo nevládze, hynie
Korisťou vlkov sa stávajú najčastejšie choré, staré, alebo veľmi mladé zvieratá, no môže to byť aj zviera v najlepšej kondícii. Väčšinou ulovia len toľko zveri, koľko potrebujú, ale niekedy aj nadbytočne, aby sa mláďatá mohli naučiť loviť. Nikdy nezabíjajú všetku zver v oblasti. Keď je niektorej málo, prestanú, kým sa dostatočne nerozmnoží.
Zaujímavá je technika lovu. Jeden alebo niekoľko vlkov sleduje stádo a púta na seba pozornosť, ostatní ho obkľúčia. Potom v ňom vyvolajú paniku a donútia k úteku. Vyberú si korisť, ktorá sa správa zvláštne. Oddelia ju a začnú naháňať. Bežia v rade za sebou. Keď sa tí v čele unavia, vymenia si miesto s tými, čo sú vzadu, čo im umožňuje dosiahnuť vysoké tempo. Keď obeť zoslabne, strhnú ju na zem a zadusia. No až 9 z 10 útokov je neúspešných.
Svorka vďaka kolektívnemu spôsobu lovu dokáže uloviť zviera vážiace aj viac ako 500 kilogramov. Vlky sa vyznačujú aj veľkou silou v čeľustiach. Tá predstavuje 100 kg/cm2, čím dokážu drviť kosti. Taký nemecký ovčiak vyvinie iba polovicu tejto sily.
Autor: Spracovala: Kveta Podhorská
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
