V mojom zozname „kandidátov" na predstavenie v tomto seriáli o velikánoch ľudského ducha mám aj vedcov, objaviteľov či vynálezcov, pred ktorými mám taký rešpekt, že mi to až zväzuje ruky, ťukajúce do klávesnice počítača. Takýmto velikánom je aj prvá profesorka na Sorbonskej univerzite, prvá nositeľka Nobelovej ceny a prvá osoba vôbec, ktorá bola ocenená dvomi Nobelovými cenami. Marie Curie-Sklodowska.

Marya Sklodowska sa narodila 7. novembra 1867 vo Varšave (tá vtedy patrila Rusku) v učiteľskej rodine. Osud Marye, ktorej meno sa vo Francúzsku zmenilo na Marie, je taký bohatý na udalosti, že ho tu môžeme predstaviť skutočne len v skratke.

V Poľsku nemohla študovať

Marie, ktorá už od štyroch rokov plynulo čítala, stratila v mladom veku najstaršiu sestru a neskôr aj matku, trpiacu na tuberkulózu (preto ju Marie nikdy nesmela pobozkať).

Ako pätnásťročná mala už rozsiahle znalosti z histórie, matematiky, literatúry a hovorila štyrmi jazykmi. Marie túžila po vysokoškolskom vzdelaní, ale v Poľsku ženy nemohli študovať, a tak odišla do Paríža na známu Sorbonskú univerzitu. Už po dvoch rokoch získala prvý titul, tzv. licenciát z fyziky, neskôr aj z matematiky (tieto diplomy jej umožnili vyučovať temer na všetkých školách).

Občiansky sobáš pobúril rodinu

Zoznámila sa s Pierrom Curie, za ktorého sa v roku 1895 vydala (sobáš bol však len občiansky, čo viedlo k roztržke Marie s jej katolíckou rodinou v Poľsku). Keď v roku 1896 Henri Becquerel zistil, že uránové soli emitujú žiarenie, podobné röntgenovému žiareniu, začala Marie študovať toto žiarenie v rámci práce na svojom doktoráte.

Polónium na počesť Poľska

Okrem iného sa pokúšala objasniť, prečo niektoré uránové rudy (aj smolinec z českého Jáchymova) vykazujú väčšiu rádioaktivitu (tento termín po prvý raz použila práve Curie-Sklodowska), než by to prislúchalo podielu uránu v nich. Výsledkom úmornej niekoľkoročnej práce bolo zistenie, že vysokú rádioaktivitu spôsobujú dva dovtedy neznáme prvky.

Na počesť Mariinej vlasti bol prvý novoobjavený prvok pomenovaný ako polónium, druhý dostal jednoduchý názov rádium. V júni 1903 obhájila Curie-Sklodowska dizertačnú prácu na tému výskumy rádioaktívnych látok a ako prvá žena v histórii získala titul doktora fyziky.

Prvá žena s nobelovkou i profesorkou na Sorbonne

V tom roku sa stali ešte dve udalosti. Tou nepríjemnejšou z nich bolo to, že u manželov Curieovcov sa začali prejavovať zdravotné problémy, ktorých príčinu však oni sami videli v prepracovanosti (škodlivé účinky rádioaktívneho žiarenia neboli vtedy ešte známe). Druhou bolo udelenie Nobelovej ceny za fyziku, ktorú Marie získala spolu so svojím mužom a Henrim Becquerelom (manželia sa však na slávnostnom akte odovzdávania cien v Štokholme nezúčastnili).

V apríli 1906 postihuje Mariu veľká tragédia - jej roztržitého muža prešiel na ulici nákladný voz a Pierre bol okamžite mŕtvy. Rada Prírodovedeckej fakulty Sorbonskej univerzity rozhodla, že Marie prevezme prednášky po svojom zosnulom manželovi, čím sa stala prvou ženou, prednášajúcou na tejto slávnej univerzite. Riadnou profesorkou univerzity sa však stala až v novembri 1908.

V roku 1910 rozhodla medzinárodná komisia, že jednotka radiácie dostane názov Curie. V roku 1911 utrpela Marie porážku, keď ju nezvolili na uprázdnené miesto člena Francúzskej akadémie vied (akademici tesnou väčšinou uprednostnili muža).

Milostná aférka

Francúzska tlač si „zgustla" aj na milostnej aférke Marie s Paulom Langevinom, ktorý bol ženatý a navyše žiakom jej zosnulého muža.

Rok 1911 priniesol Marii druhú Nobelovu cenu, tentoraz za chémiu. Cenu dostala sama, a to najmä za objav nových prvkov polónium a rádium.

V prvej svetovej vojne slúžila ako dobrovoľná zdravotná sestra, pričom sa zaslúžila o zriadenie 20 mobilných röntgenových jednotiek, čo veľmi pomohlo pri operáciách zranených vojakov.

Ostatky preniesli do Panteónu

V povojnovom období sa stala riaditeľkou známeho Pasteurovho ústavu, ale jej zdravotný stav sa postupne zhoršoval. Marie Curie-Sklodowska zomrela 4. júla 1934 v sanatóriu Sancellemoz a v roku 1995 boli jej telesné ostatky preložené do parížskeho Pantéonu (je tam uložená ako prvá žena vôbec). Na počesť manželov Curieovcov bol umelo pripravený prvok s atómovým číslom 96 pomenovaný curium (značka Cm).

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.