Do života mu však vstúpila zlopovestná Halleyho kométa. Vraj práve ona predpovedala jeho šokujúco náhlu smrť. Vlasatica zničila aj povesť ďalšieho českého kráľa, muža menom Jiří z Poděbrad, ktorý sa na český trón dostal, keď údajne Ladislava zavraždil. Jiří niesol túto pečať celých jedenásť rokov až do svojej smrti. A potom ešte počas ďalších 500. Skutočného vraha mladého kráľa identifikovali českí vedci až v roku 1985.
Ladislav sa narodil 22. 2. 1440 v Komárne 118 dní po smrti svojho otca (preto Pohrobok) - habsburgovského cisára Albrechta II. - ako štvrté dieťa Alžbety Luxemburskej (dcéra známeho panovníka Žigmunda). Mal dve sestry - Annu a Alžbetu, jeho starší brat Juraj žil len niekoľko dní.
Helena kradla pre bábätko
Polosirote písal osud dramatický životopis. Rázna mama Alžbeta sa postarala, aby ani nie trojmesačného drobčeka urýchlene korunovali za uhorského kráľa. Aby nechýbala legendárna svätoštefanská koruna, o to sa postarala Alžbetina dvorná dáma Helena Kottanerová. Klenot z Visegrádu pre vznešené bábätko jednoducho za dobrodružných okolností ukradla.
Alžbeta sa v zložitých mocenských pavučinách prezieravo postarala o synovu bezpečnosť: za jeho ochrancu prijala známeho Jana Jiskru z Brandýsa. Bol to múdry krok, lebo kráľovná zakrátko zomrela. Poručníkom sa mu stal strýko Fridrich III. Habsburský, pre ktorého bolo chlapča skôr figúrkou na šachovnici mocenských hier. Ladislava suplovali na českom tróne Jiří z Poděbrad a na uhorskom Ján Hunyady, do jeho dramatických osudov zasahoval i poľský kráľ Vladislav Jagelonský, voči ktorému bránil jeho záujmy Jan Jiskra i na východnom Slovensku. Hunyadyovcov si znepriatelil, keď Jánov syn Ladislav zavraždil po otcovej smrti v roku 1456 uhorského regenta Ulricha Celjského a Ladislav Pohrobok ho dal sťať. Jeho brata Mateja, neskoršieho kráľa Mateja Korvína, zadržiaval v Čechách.
Zlé sny kráľa a princeznej
Podľa stredovekých povier veštili kométy korunovaným hlavám veľké nebezpečenstvá. Kroniky zaznamenali, že princezná Magdaléna i fešný kráľ Ladislav Pohrobok mali pri objavení sa neprehliadnuteľnej vlasatice zlé sny. Ladislavovi sa vraj snívalo, že sa mu zlomil meč. Nič nenasvedčovalo, žeby hrozil až taký osudový zlom. Českí dohadzovači boli vo Francúzsku a Ladislav plnil panovnícke i spoločenské úlohy.
Do Paríža šiel aj Zdeněk z Konopišťa, a keďže jeho manželke sa v jeseni 1457 narodilo dieťa, mladý kráľ na honosných krstinách nechýbal. Po návrate z hostiny mu náhle prišlo zle. Privolaní lekári pripisovali zdravotné problémy mladého panovníka nestriedmosti. Potom, keď sa jeho stav nezlepšoval, i ľahkému prechladnutiu a považovali za vhodné zasiahnuť. Postarali sa, aby sa pacient vypotil, dali mu preháňadlo a pustili žilou. Ladislavovi sa mierne uľavilo a sám si naordinoval na večeru reďkovky a pivo. Do rána mal po tele zlopovestné tmavé krvné podliatiny, opuchli mu uzliny a mal nafúknuté brucho. Koniec bol rýchly - 23. novembra 1457 Ladislav v Prahe naozaj skonal krátko po smutnej vete: "Umieram, ale neviem prečo."
Jiří alebo Matej?
Praha bola v šoku a zoznam podozrivých rástol. Na prvom mieste bola hrozná choroba - mor. Ale široko-ďaleko nebolo po ďalších obetiach ani chýru. Ľudia tipovali, kto bol vrahom. Horúcim kandidátom bol Matej Hunyady, vraj chcel pomstiť bratovu smrť na popravisku. Klebety spomínali i údajnú Ladislavovu milenku. Ale prvým medzi podozrivými bol Jiří z Poděbrad - kráľa údajne otrávil reďkovkou.
Bola to európska aféra: povesť Ladislavovho nástupcu na tróne poškodzovala, až kým ju neočistila moderná veda. V roku 1985 po preskúmaní Ladislavových telesných pozostatkov českí patológovia i s pomocou najmodernejších vyšetrovacích metód zistili: kráľa zabilo zhubné krvné ochorenie typu leukémie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
