Hrdo stoja zoradené ako vojaci na polici v pracovni starostu obce.
OBORÍN. Družstvá z obce 10 rokov hádzali polenami, nakladali betón a železo na čas, krútili kolesom traktora ako pierkom, ťahali sane s ťažkým nákladom, dokonca aj kamión v sede.
Inšpirovali sa v Maďarsku
Starosta obce Arpád Csuri spomína, že sa pred 13 rokmi inšpirovali siláckou súťažou v Maďarsku: "Oni to už vtedy brali veľmi vážne. Nám sa to zapáčilo. Povedali sme si, že to skúsime aj u nás."
Oborín zorganizoval prvýkrát súťaž v roku 1999 na miestnom ihrisku. Na skúšku pozval tímy okolitých obcí Leles, Raškovce a Čičarovce. Každá dedina musela postaviť 10-členný tím, v ktorom museli byť aj 4 ženy. Premiéra dopadla nad očakávanie: "Boli sme prekvapení, koľko ľudí to pritiahlo."
Súťaž presúvali medzi dedinami
Ďalší rok už Oborínčania nahovárali ostatné obce, aby súťaž cirkulovala a stále bola inde: "Raz to bolo v Raškovciach, raz vo Vojanoch, inokedy v Čičarovciach, pomedzi to sme súťaž robili u nás. Počet tímov sa menil, boli aj ročníky, keď ich bolo až okolo 10," spomína starosta.
V polici na úrade vtedy pribudli 2 zlaté, 3 strieborné a 1 bronzový pohár víťazov. Členovia tímov z Oborína sa stále striedali, dlhoročným šéfom bol Lajos Öcsi. "Aj ja som to skúšal, ale boli mladší a šikovnejší, tak som radšej robil hlavne morálnu podporu a logistiku," smeje sa Csuri.
Behali s ťažkým vrecom, tlačili fúriky a kolesá
Muži súťažili aj v slalome so 120-kilogramovým vrecom, hádzali polenom, krútili hlavou dreveného býka, na čas nakladali ťažký betón a železo, nosili metrovicu, nakladali vodou naplnenú traktorovú pneumatiku, atď.
Ženy tlačili fúriky s ťažkým nákladom, držali ťažké tašky v rozpažení, štafetovo nosili nádoby na mlieko naplnené pieskom, hádzali do kruhov 3-kilovými drevenými tyčami...
Spomenúť si na všetky disciplíny nedokáže ani starosta, lebo sa každý rok menili. Kvôli pestrosti a väčšej zábave. Vždy bola časť disciplín tímová a časť individuálna.
Oborínčania poctivo trénovali
Medzitým Oborínčania každý rok chodili aj na súťaže do rôznych obcí v Maďarsku. "Oni to robili medzinárodne a mávali aj okolo 30 tímov. Okrem nás zo Slovenska tam súťažili aj Ukrajinci a Rumuni. Vždy to bolo tri dni, bola tam úžasná atmosféra."
Oborínčania brali prípravy na súťaže vždy veľmi vážne. "Vybrali sme tím 10 ľudí, ktorí potom takmer 2 mesiace pred súťažou poctivo trénovali 2- až 3-krát týždenne na ihrisku. Hoci pri väčšine disciplín ide aj o zábavu, nie je to vôbec ľahké. Stačí spomenúť také ťahanie kamióna, ktoré sme robili aj na Slovensku, či obracanie 6 áut za sebou na čas," hovorí starosta. Aj v Maďarsku Oborín viackrát vyhral, dvakrát sa dokonca stal Majstrom Strednej Európy.
Tradíciu udržali 10 rokov, chceli by pokračovať
Silácku tradíciu udržiavali rovných 10 rokov, naposledy sa konala súťaž v roku 2008. Csuri priznáva, že nielen zahraničné, ale aj domáce súťaže boli organizačne a finančne náročné.
"Doma sme do toho museli zatiahnuť asi 80 ľudí. Na súťaž nám už pomaly nestačilo ihrisko, taký obrovský záujem o to bol. Žiaľ, publiku sa to síce veľmi páčilo, ale pre súťažiacich to bolo fyzicky aj psychicky náročné a nevyhli sa ani zraneniam. Do Maďarska zase bolo treba ďaleko cestovať, platiť štartovné, nocľah, autobus. Preto sme tradíciu prerušili," vysvetľuje starosta.
Priznáva, že by silácke súťaže radi obnovili: "Ale nielen z vlastných zdrojov, lebo nás to stálo okolo 10-tisíc eur." Špekulujú o spojení viacerých obcí v medzinárodnom cezhraničnom projekte...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
