morom).
Už za samotnú výšku vďačí vraj Babia hora práve jednej závistlivej bosorke. Usídlila sa na tomto kopci a chcela mať najlepší prehľad o okolí. Ale na susednom kopci Pilsko a najmä na kráľovskom kopci Chočských vrchov - Veľkom Choči (1 611 m n. m.) sídlila konkurencia a monitoring odtiaľ mal byť kvalitnejší.
V otroctve u strigy
Babizňa konala. Zajala zopár chudákov a nútila ich celé dni zvlačovať na horu skaly. Bosorke sa stále zdalo, že vrchol má k oblakom ďaleko, čo bolo pre nedobrovoľných otrokov mučivé. Keď nevoľníci navŕšili už viac ako 110 metrov, dobrí ľudia im poradili, ako sa vyslobodiť. Umiestnili na skaly kríž a kým bosorka zúrila, všetci jej ušli.
Oravci hovoria, že nahnevaná striga je tam dodnes - Babia hora má vraj až dvesto dní v roku mimoriadne nepriaznivé počasie. Zúria tam divoké búrky, lejaky a krupobitia, sú veľké zimy, masívne sneženia, hmly, víchrice a iné špeciality meteonepohody. Pekný beskydský kopec má nelicholivý názov: Babia hora - matka zlého počasia.
Bosorka z Babej hory má v našej čiernej mágii údajne stále celebritné postavenie. Miestni tvrdia, že jarná noc z 30. 4. na 1. 5. býva vždy termínom jej celoslovenskej pracovnej porady s kolegyňami, a vtedy je vraj lepšie horu, plnú mrchavých báb, zďaleka obchádzať.
Kde má diabol kuchyňu?
Aj iné termíny sú však podľa poverčivých ľudí rizikom. Vedno so stridžím nadelením sa tu vraj sústavne ponevierajú i samotní diabli. V okolí Babej hory je Peklo hradu, Trón pekla, Diablak, Diablova kuchyňa a na okolí i Zlé údolie či Smradľavá voda. Práve posledne menovaná lokalita asi prispela k stotožneniu pekelnej kuchyne. Pastieri často pozorovali záblesky plameňov, a potom desne smradľavé výpary ako z hrncov. Diabli si vraj cez jazero s menom Hunt zriadili i spojenie s morom a dodnes bezočivo fujazdia touto časťou Beskýd ako doma. Viaceré pramene upozorňujú na interesantný fakt - v slovenských i poľských beskydských dedinách je veľké množstvo vyobrazení, plastík a ďalších stvárnení pekelníkov.
Nebo, peklo - UFO?
Novovek však posiela bosorky i čertiskov do výslužby a namiesto zunovaných hrdinov starých legiend ponúka mimozemšťanov. Najprv jaskyniarov a po nich i záhadológov už desaťročia vzrušuje legenda o Mesačnej šachte. Počas II. svetovej vojny ju vraj náhodne objavil kapitán Antonín Horák. Po rokoch o nej ako emigrant v USA písal v americkom speleologickom časopise. Vedno s ďalšími druhmi sa skrýval v tajomnej jaskyni, kde našiel záhadnú šachtu. Dostala meno Mesačná šachta a hypotéz o tom, čo Horák v bližšie neurčenom podzemí uzrel, pribúda dodnes. Temný útvar je podľa nich napríklad i tunelom ufónov, súčasťou celosvetového koridoru tajomných civilizácií, zvyškom havarovanej vesmírnej rakety či útvarom podobným čiernemu obelisku z kultového filmu Vesmírna odysea.
Dodnes sa však nedarí určiť presnejšie, čím povestná Mesačná šachta vlastne je, keďže spory ešte stále nedozneli. Z jednoduchého dôvodu: aj keď mnohí toto miesto usilovne hľadajú, zatiaľ sa nenašlo. Stopou, o ktorú sa hľadači opierajú, je, že v blízkosti je miesto s názvom Babie. A tak to môže byť i Babia dolina v Belianskych Tatrách. Alebo oravská Babia hora s dávnymi bosoráckymi a diabolskými povesťami...
Zatiaľ nevedno
Vieme však: na bájnu Babiu horu sa ide okolo Hviezdoslavovej horárne, kde napísal Hájnikovu ženu. Na hore bývala tabuľa, pripomínajúca, že na ňu v roku 1912 vystúpil V. I. Lenin. Keď bol Karol Wojtyla krakovským arcibiskupom (neskorší pápež Ján Pavol II.), často chodieval na legendárnu horu.
Prominentní návštevníci chýrnej oravskej hory - Matky zlého počasia - však nezaznamenali, že by tu kontaktovali bosorky, diablov či ufónov. Ale všetko sa môže razom zmeniť - veď pred nami je zase raz magická jarná noc čarodejníc, ktorá má kľúče aj od dávnych tajomstiev...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
