ny človek.
Dobre. Keďže SDKÚ je naša obľúbená strana, ukážme na ich príklade, ako pracuje systém, v ktorom sú oni iba kolieskom. V súvislosti so sťahovaním v KE sa opäť dostal do rečí ich volebný sľub, že „zabezpečíme, aby sa obstarávaní (...) nemohli zúčastňovať firmy, ktorých vlastníci nie sú identifikovateľní“. Dostal sa do rečí preto, lebo ako je známe, časť benefitu mala odplávať na Cyprus, a zrazu vidíme, že uprostred dunenia protikorupčných bubnov práve tento sľub tíško zapadol. Takže nečudo, že mnohým zlomyseľníkom (zvlášť fiktívnym živnostníkom s konfliktom záujmov!) sú tieto Košice akoby vysvetlením, že prečo ten škrt z volebného programu.
Čo sa zmenilo? Mikloš v dobrej nálade žartuje prostredníctvom hovorcu, že „nie všetko sa dá riešiť zákonmi, ktoré môžu na pohľad vyzerať páčivo“. Áno. A keďže všetko sa dá napísať len do volebných programov, vyzval „médiá a tretí sektor, aby oni strážili verejný záujem“. Nehumorne aj ministerka Žitňanská, zodpovedná za obstarávaciu legislatívu, priznala, že „nie je to jednoduchá záležitosť, treba zhodu s úniovými paragrafmi“.
No. S poznámkou, že sami seba vyhlásili za populistov, ktorí sľubujú len preto, aby mlátili Fica do lebky, urobme strih. A čo na to médiá a tretí sektor? „Nesmiete diskriminovať uchádzačov vo verejnom obstarávaní. (...) Aj keby sa formulka o odkrývaní vlastníkov dostala do zákonov, bude problém informácie o vlastníkoch preverovať“, hovorí napr. právnik. Vynikajúce. Podobných je veľa. A šéf najtransparentnejšej organizácie kuje klinec za horúca, až vyletí perla: „Je to podobný zámer, ako má Ficov zákon o preukazovaní majetku“. Tak.
Pointa je dlhá a je málo miesta. Samozrejme, že netreba nič odkrývať ani preverovať. Štát má len povedať, že taký a taký typ obchodných vzťahov on odteraz (teda nie dozadu) bude uzatvárať iba so subjektmi s priehľadnou štruktúrou vlastníkov. To je všetko, na to má štát právo. A nie, že nemá. A pokiaľ je kretenoidná antidiskriminačná legislatíva Európy na toto krátka, tak len preto, lebo záujem politikov a úradníkov ukryť svoju identitu beneficientov štátnych zákaziek je systémový, celoeurópsky (-svetový) jav, nie slovenská úchylka. Len preto. Čo sa týka preukazovania majetku (hahaha), tak na rozdiel od súkromného vlastníctva, žiadna ústava, dokonca ani slovenská, základné ľudské právo na štátnu zákazku nepozná.
Takto pracuje systém: Veľké morálne pohoršenie, hanba (basa, smrť) Mikulčíkovi a všetkým zlodejom. Ale keď príde na elementárnu vec, ktorá by na základe jedného, pre všetkých rovného parametra citeľne odstrihla politikov a byrokraciu (aj keď ilúzie si robiť netreba) od príležitostí na zlodejstvá, ktoré, nebyť práve tejto diery, by sami sebe v takom množstve ani nevytvárali, tak je zrazu v pochybnostiach (opozícii) celý „establishment“.
Systém pracuje tak, že ak je v ozajstnom ohrození, mobilizuje ochranné látky ako ľudský organizmus. A preto Radičová nemôže dlhodobo prežiť svoj morálny absolutizmus.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
