Marec bol aj mesiacom záväzného rozhodnutia poľnohospodárov, aké plodiny a na akej výmere budú pestovať, ako aj prognóz ich odbytu na domácom aj zahraničnom trhu. Košičania sa pripravovali na veľkolepú udalosť v júli - na sokolský zlet a Michalovčania bojovali s Humenným o zriadenie stredných odborných škôl a gymnázia.
V roku 1923 vznikla v rámci zmeny v župnom zriadení na Slovensku Košická veľžupa. Košice mali šesťmiliónový deficit v mestskom hospodárstve, ktorý sa rozhodli vykryť zvýšením daní a finančné úrady mali deficit v odbornosti a jazykovej znalosti úradníkov, a tým v daňovej agende.
Mimoriadny prídel múky a cukru
Hospodárske rady všetkých východoslovenských miest podrobili začiatkom marca revízii mestské zásoby potravín, ktoré boli v tom období na prídel. Košičania si ich vyberali každé 2 týždne na lístky pre najdôležitejšie základné potraviny, ktoré si vyzdvihli na mestskom úrade pre každého člena domácnosti. Blížili sa veľkonočné sviatky, ktoré vtedy pripadli na 3. a 4. apríla. Mestské hospodárske rady hľadali najvýhodnejšie možnosti doplnenia zásob, najmä múky a cukru.
Mestská hospodárska rada v Košiciach sa rozhodla po dohode so Zemským obilným úradom v Bratislave zvýšiť pred sviatkami pre každého nezaopatreného občana prídel na osem kilogramov viacerých druhov múky a poldruha kilogramu cukru. Takýto mimoriadny prídel dostali Košičania predtým pred Vianocami v roku 1920. Bez "múkového lístka" vo voľnom predaji si iba zriedkavo mohli kúpiť múku za zvýšenú cenu 12,20 Kč v niektorom obchode, čo záviselo od mimoriadneho dovozu z Ameriky. Do Košíc prišlo pred veľkonočnými sviatkami päť vagónov múky z obilia, importovaného z USA, ktoré dalo mesto zomlieť v mlyne v Čani. Tam si múku kupovali počas prvej svetovej vojny a sami si piekli chlieb.
Kšeftári pred úžerovým súdom
Kým trvala potravinová kríza, na všetky pekárske výrobky bola určená hranica maximálnej ceny. Predražovanie sa sankcionovalo tisíckorunovou pokutou a za predražovanie strukovín a maku sa museli obchodníci zodpovedať pred vtedajším úžerovým súdom. Za predražovanie potravín a kšeftovanie s nimi vo veľkom bola odsúdená košická obchodníčka Anna Wysová, ako jediná žena medzi odsúdenými obchodníkmi z Michaloviec, Humenného a Medzilaboriec, ktorí mali viacerých priekupníkov v Košiciach.
Po tom, ako štát začal prideľovať lieh na výrobu akvizičného rumu (rumu určeného na zásobovanie), sa začalo kšeftovať aj s liehom pašovaným z Poľska, ktorý obchodníci predávali pod pultom, čím riskovali vysoké pokuty, zhabanie liehu, stratu licencie a väzenie. Prídel liehu bol prvým prielomom do štátneho hospodárenia s alkoholom a do čapovania liehovín na Slovensku. Ministerstvo pridelilo v marci prvých 250 hektolitrov liehu Šarišskej župe, rovnaké množstvo Abovsko-Turnianskej a ešte po 300 hektolitroch fabrikám v týchto župách na výrobu pálenky a liehovín, ktoré mohli potom predávať v minimálnom množstve 25 litrov.
Rozhodoval aj valutový kurz
Na to, čo budú pestovatelia siať, sadiť a predávať, mal vplyv aj valutový kurz. V tom im radila pobočka expozitúry Ministerstva poľnohospodárstva ČSR v Bratislave pre východné Slovensko podľa prognóz jednotlivých zväzov výrobcov na odbyt jednotlivých plodín na domácom aj zahraničnom trhu. Preto sa v marci museli poľnohospodári rozhodnúť, čo a na akej výmere budú pestovať. Tí, ktorí v roku 1920 pestovali kapustu a výhodne ju predali, by v roku 1921 neuspeli. Podľa prieskumu a odporúčania Zväzu výrobcov kvasenej kapusty expozitúra upozornila pestovateľov na znížený výkup kapusty o tretinu, pretože kvasenú ju nebudú vyvážať do Rakúska a Poľska pre nevýhodný valutový kurz. Mali by zasadiť oproti vlaňajšku viac skorých zemiakov a zasiať dvojnásobné množstvo jačmeňa.
Nové župné zriadenie
V roku 1923 sa na Slovensku zreformovalo župné zriadenie. Na východnom Slovensku sa z predchádzajúcich troch žúp - Abovsko-Turnianskej, Zemplínskej a Šarišskej vytvorila Košická veľžupa so sídlom v Košiciach. Bývalý župan Abovsko-Turnianskej župy a jeden z tvorcov koncepcie verejnej správy na Slovensku Dr. Ján Ruman sa stal veľžupanom. V roku 1925 náhle zomrel a jeho nástupcom sa stal Dr. Juraj Slávik. Boli zriadené nové notariáty a vymenovaní mestskí notári, v Košiciach Dr. Jozef Gmitter, predtým od roku 1918 bardejovský mešťanosta a dvaja župní referenti vymenovaní ministrom - František Adamec a Mikuláš Huba.
Neporiadok v hospodárení Košíc
Občania aj živnostníci boli nespokojní s hospodárením mesta, ktoré malo v návrhu rozpočtu šesťmiliónový deficit. Žiadali zmenu daňového systému, zníženie počtu daní, ktorých mali napr. roľníci až 15, proti čomu demonštrovali z vidieka v Giraltovciach. Občania aj Obchodná a priemyselná komora sa sťažovali na daňových úradníkov, ktorých neodbornosť a neovládanie slovenčiny spôsobovali až niekoľkotisícové rozdiely vo vyrubení daní oproti skutočnosti. Bol jún 1923 a mesto ešte nemalo schválený rozpočet na ten istý rok. Napokon ho zastupiteľstvo schválilo s tým, že deficit sa vykryje zvýšením obecných prirážok občanom mesta, čo bolo pre nich a najmä pre živoriacich živnostníkov veľkou záťažou. Ešteže nemali Košice pred sebou žiadne náročné podujatie, akým bol v roku 1921 Všesokolský zlet, keď do Košíc prišlo niekoľko tisíc cvičencov - Sokolov z troch kontinentov.
Boj medzi mestami
Po reforme župného zriadenia Michalovce prišli o postavenie sídla bývalej Zemplínskej župy a nemali žiadne sľubné vyhliadky na zveľadenie. Ako náhradu žiadali za stratu postavenia zriadenie gymnázia, roľnícku školu a nemocenskú pokladňu - tá bola v Humennom. Tie isté školy žiadali aj Humenné a Trebišov. Vyjednávaním sa dohodlo, že Michalovce budú mať gymnázium, Humenné meštiansku a vyššiu obchodnú školu, Trebišov hospodársku školu, nemocenská pokladňa zostane v Humennom, v ktorého blízkosti sú aj najväčšie podniky a zakladala sa tam aj Guttmanovská píla s nábytkovou továrňou so 100 zamestnancami. O sídlo okresného mesta súperili Trebišov a Sečovce. Vláda chcela vytvoriť nový okres v Trebišove zo sečovského a novomestského, proti čomu protestovali Sečovce argumentmi, že sú na bočnej vranovskej trati, majú staré práva, slúžnovskú budovu, súd, aj viac advokátov a Trebišov má iba cestu. Vyhral Trebišov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
