Tú nariadil Ústavný súd a keďže šanca, že podobné štátotvorné rozhodnutie (teda nekandidovať) urobí aj Dobroslav Trnka, je závratne nízka, plne legitímna otázka sa pýta, či stávky Ivety Radičovej nie sú pre Slovensko privysoké.
Treba jasne vidieť, že hry „buď ja, alebo Trnka (Mikulčík, Hayek)" sú neštandardné. Obnažujú vrodenú slabinu Radičovej pozície, ktorou je, že nedisponuje takým registrom vplyvových nástrojov, akým si vynucujú rešpekt a poslušnosť iní premiéri. To vyplýva z jej neštandardného postavenia vo vlastnej strane. A už len preto je z princípu konfliktné, ak chce tvoriť zásadnú personálnu politiku bez vytvárania zhody v rámci SDKÚ, resp. celej koalície.
Toto je zásadné a nič z pohľadu neberie, že premiérka sleduje ciele, ktoré sú správne a ušľachtilé. Napríklad obraz neklientelistickej a nekorupčnej vlády, resp. akúsi obrodu vo verejnom živote. Na strane druhej však presne také kľúčové je, že SDKÚ i koalícia si Radičovú vybrali ako premiérku dobrovoľne, bez nátlaku. So všetkými jej danosťami a vlastnosťami ako osobu, ktorá ich zlepuje lepšie ako iné (ako by asi KDH či Bugár znášali Dzurindu či Mikloša?), pričom svojím menom a povesťou prikrýva i zápach, ktorý tu a tam vyskočí na povrch z útrob rezortov či jednotlivých strán. Premiérka je pod tlakom roly, do ktorej ju dosadila verejná mienka. Je možné, že v polohe morálneho absolutizmu sa aj sama sebe zapáčila. Na skutočnosti, že dohadovanie, dialóg, kompromisy sú viacprúdová komunikácia, aj keď ten svoj pruh Radičová (údajne) nezvláda, to nemení celkom nič.
Taktika (personálnych) ultimát, keď sa „nepostrádateľný" líder v dôsledku nedostatočnej vnútornej podpory obracia na širokú verejnosť, má na Slovensku zlú tradíciu. Skúsenosť (Mečiar!) učí, že končieva detonáciami a rozkladmi.... Je pravda, že uprednostniť stabilitu vládnutia nad vyššie princípy môže viesť dlhodobo aj k horšiemu marazmu, než je destabilizácia dnes. Náklady ultimát aj ich alternatív by mali byť spočítané.
To, čo robí Radičová, je však rodeo neskúseného jazdca na veľmi divokom koni. Aj to nové tajné hlasovanie o Trnkovi (Čentéšovi), ktoré nariadil košický súd, totiž bude de facto testom, či súkolie väzieb, vzťahov, korupcie, obchodovania s vplyvom (a pod.), ktoré sa tu vytvorilo za 20 rokov a zďaleka sa netýka len politických špičiek, túto premiérku ako neprirodzený, „cudzorodý" prvok zo systému vyvrhne. Alebo uzná, že náklady jej pádu by boli vyššie ako zisky. Je omyl navrávať si, že zápasy o Trnku, Mikulčíka či Hayeka sú sporom o „charakter štátu", ako to ktosi nazval. „Charakter" je zacementovaný. Osoby v ňom len rotujú ako na orloji, pričom morálnym absolutistom hrozí, že v rámci rotácie budú zomletí skôr, než by stihli urobiť trebárs aj užitočné zmeny. Tie neležia v osobách, ale v systéme a inštitúciách politiky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
