Nemáme však na mysli živých predátorov, ale bezpilotné lietadlá typu Predator, ktoré americké vojenské letectvo (USAF) začalo nedávno používať pri vojenských operáciách na podporu líbyjských povstalcov.
Výhody oproti klasickým lietadlám
Používanie bezpilotných lietadiel, v zahraničnej literatúre obvykle označovaných skratkou UAV (unmanned aerial vehicle, čiže čosi ako vzdušné prostriedky bez posádky) majú v porovnaní s klasickými lietadlami celý rad výhod, pričom hlavnou z nich je to, že pri ich zničení (či už v dôsledku havárie, alebo nepriateľskou paľbou) nedôjde k stratám na ľudských životoch.
Ťažko ich odhaliť
Ďalšou výhodu je to, že bezpilotné lietadlá sú malé, lietajú v malých výškach a sú preto ťažšie zistiteľné, takže sa ľahšie môžu "prešmyknúť" za obranné línie nepriateľa. Takéto lietadlá sú obvykle vystrojené množstvom snímačov rôzneho typu a využívajú sa najmä na prieskumné účely a identifikáciu potenciálnych cieľov. Väčšie bezpilotné lietadlá môžu niesť aj zbrane, a to najmä riadené strely.
Vývoj sa začal v roku 1994
Americké letectvo používa niekoľko typov bezpilotných lietajúcich prostriedkov a jedným z nich je práve "dravec", teda lietadlo typu MQ-1B Predator. S vývojom typu Predator začala firma General Atomics Aeronautical Systems v januári 1994, pričom základom nového typu bolo lietadlo Gnat 750. Do služby u amerického letectva sa Predator dostal v roku 1995 a odvtedy bol využitý v mnohých vojenských operáciách, a to napríklad v bývalej Juhoslávii, v Afganistane, Pakistane, Iraku, Jemene a teraz aj v Líbyi.
Hľadali aj Usáma bin Ládina
Napríklad v roku 2000 boli lietadlá Predator použité v Afganistane na hľadanie miesta pobytu Usáma bin Ládina, predpokladaného vodcu organizácie al-Káida. Americké letectvo spočiatku dalo lietadlám Predator označenie RQ-1, keďže pre všetky prieskumné lietadlá (pilotované či bezpilotné) sa používa označenie, začínajú sa písmenom R (počiatočné písmeno slova reconnaissance, čiže prieskum).
Môže niesť aj rakety
V roku 2002 bol Predator preznačený na MQ-1, pričom písmeno M je prvým písmenom slova mult-irole, čiže viacúčelový. Ukázalo sa totiž, že Predator nemusí slúžiť len na prieskumné účely, ale môže niesť aj dve riadené strely AGM-114 Hellfire a teda môže byť aj skutočným bojovým prostriedkom. Uveďme aspoň základné technické údaje bezpilotného Predatora. Lietadlo má rozpätie krídiel 16,8 m, dĺžku 8,22 m a výšku 2,1 m. Prázdne lietadlo váži 512 kg, maximálna vzletová hmotnosť je 1 020 kg.
Poháňa ho štvorvalcový motor
Na pohon lietadla slúži jeden prepĺňaný štvorvalcový motor Rotax 914F, ktorého maximálny výkon je 86 kW (motory Rotax sa používajú aj na pohon malých športových lietadiel). Motor poháňa tlačnú vrtuľu na chvoste lietadla. Maximálna rýchlosť lietadla je 217 km/h, bežná operačná rýchlosť sa pohybuje v rozsahu od 130 do 165 km/h. Dostup lietadla je 7 620 metrov.
Lietalo vyše 40 hodín
Lietadlo vydrží lietať 24 hodín, pričom jeho najdlhší známy let trval vyše 40 hodín. Do výstroja lietadla patrí rad citlivých snímačov, medzi ktoré patria farebné a monochromatické televízne kamery i infračervená kamera. Infračervená kamera je taká citlivá, že dokáže z výšky 3 000 metrov zachytiť tepelné žiarenie jediného človeka, takže Predatora možno použiť aj na vyhľadávanie ľudí pri rôznych katastrofách.
V New Orleanse nemohol pomôcť
Záchranné zložky chceli využiť vyhľadávacie schopnosti Predatora už pri záplavách, ktoré v oblasti New Orleansu spôsobil hurikán Katrina, ale predpisy federálneho leteckého úradu (FAA) to vtedy ešte neumožňovali (teraz už áno). Lietadlo nesie aj laserový značkovač, ktorým môže označiť cieľ, na ktorý potom zaútočia bežné lietadlá. Ako sme už spomínali, Predator môže niesť dve riadené strely Hellfire (pekelný oheň).
Ničí pancierované vozidlá
Strela Hellfire, vyrábaná firmou Lockheed Martin, je určená najmä na ničenie tankov a iných pancierovaných vozidiel. Výroba prvej verzie tejto strely sa začala už v roku 1982, odvtedy sa vyrábalo resp. ešte vyrába niekoľko modernizovaných verzií. Strela má dĺžku okolo 163 cm, jej hmotnosť je 45 až 49 kg a jej protipancierová nálož má hmotnosť 9 kg.
Let nadzvukovou rýchlosťou
Hellfire môže byť vypustený zo vzdialenosti až osem kilometrov od cieľa, ku ktorému letí nadzvukovou rýchlosťou. Podľa webovej stránky amerického letectva má USAF 130 lietadiel MQ-1B, Národná letecká garda má ďalších osem. Jednotka, pozostávajúca zo štyroch lietadiel Predator a jedného riadiaceho centra so satelitným spojovacím uzlom, stojí okolo 20 miliónov dolárov.
Používajú ho aj iné krajiny
Bezpilotné Predatory má vo výzbroji aj talianske letectvo, britské kráľovské letectvo (RAF) a šesť lietadiel si objednalo turecké letectvo. Pristavme sa ešte pri systéme riadenia lietadla. U nás zaužívané označenie bezpilotný naznačuje, že Predator je vystrojený automatickým systémom riadenia a letí teda bez riadenia pilotom. Nie je to však tak, ibaže pilot nesedí v lietadle, ale v riadiacom centre na zemi.
Riadiť ho môže len skutočný pilot
Mali by sme teda vlastne hovoriť o bezposádkových a nie bezpilotných lietadlách. Na riadenie Predatora slúži dvojčlenná "posádka", pričom jeden člen je pilotom (dokonca musí mať pilotnú licenciu), druhý ovláda činnosť kamier a ostatných snímačov. Na vzlet a pristátie potrebuje Predator dráhu dĺžky 1 524 metrov a šírky 23 metrov. Lietadlá Predator používa aj americká centrálna spravodajská služba (CIA), colná správa a hraničná polícia na hraniciach s Mexikom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
