Konštatovanie, samozrejme, neplatí pre daňového (ex)riaditeľa. Skutočnosť, že p. Mikulčík včera zložil funkciu, je pozoruhodná najmä v žiari včerajších titulkov, akože "Mikloš je silnejší ako Radičová", alebo "úradník porazil premiérku", atď. Niežeby to autora tiež neprekvapilo, ale ukazuje sa, na akých labilných pieskoch sa rozhodnutia otáčajú takpovediac cez noc. Radičová vraj vážne pohrozila a Dzurinda stiahol chvost... No. Či obrat je alebo nie je relevantný optikou pozície premiérky, k tomu sa ťažko vyjadrovať, keďže i dnes ako včera platí, že SDKÚ je uzavretá spoločnosť. Všetci tí, ktorí pred pár hodinami trúbili, že akí sú Dzurinda s Miklošom mocní geroji, a aká slabučká bábka je Radičová, by mali poprosiť o pardon aj s veľkou bonboniérou... No. Alebo si niekto myslí, že Mikulčík mal zjavenie na hore a vykonal pokánie?
Pokiaľ to premiérka hrala ozaj buď-alebo, tak je z pevného materiálu. Udalosť avizuje, že prekvapenie nemusí byť posledné. A že v zápase o svoj politický priestor boduje aspoň so striedavými úspechmi. Pričom nie je od veci ani toto: Výzvou úradníkovi, ktorý by mal byť pod rozlišovacou schopnosťou hlavy exekutívy, sa ona verejne vbúrala do kompetencii niekoho iného. Rozumiete; politickú zodpovednosť nesie Ivan Mikloš. Nielen za morálku v rezorte, ale aj, napríklad, za efektivitu výberu daní... Nechcime sa dožiť, ak po nejakom veľkom deficite sa bude brániť: No viete, výnosy klesli, lebo ma zbavili najschopnejšieho človeka, akého si viem na tento post predstaviť...
Inak na včerajšom ocenení, že Radičová je zajatkyňou svojho obrazu, situácia nič nemení. Nebyť mediálneho tlaku, ľahko sa zhodneme na tom, že do konca mandátu by Mikulčík zrejme stihol presťahovať ešte kadečo. A zaiste nie (iba) z vlastnej iniciatívy, takže neprestáva platiť ani tvrdenie, že politická zodpovednosť za Košice leží v inej nadmorskej výške... Buďme však spokojní. Pozitívny signál verejnosti bol vyslaný, dobro (Radičová) zvíťazilo nad zlom (Mikloš) a v neposlednom rade vyhli sme sa prípadnej koaličnej (vládnej) kríze. Teda tejto jednej...
Čo sa týka Ústavného súdu, ktorý vyobšíval koaličnú väčšinu, keď uznal sťažnosť Dobroslava Trnku, že boli porušené princípy tajnej voľby, tak ťažko ísť do sporu. Aj keď by sa chcelo, lebo názor sudcu Brňáka, že je povinnosťou NR SR zabezpečiť tajnosť voľby, aj keby volitelia o to nemali záujem, sa autorovi nepáči. Prečo? Čo mali postaviť ku každému poslancovi policajta, aby sa znemožnilo fotenie do mobilov (a pod.)? Fakt je, že to, čo stvárala koalícia, bola nechutná fraška, a že Trnka by mohol dostať iný (vyšší) počet hlasov, keby princíp tajnosti, že voliteľ je slobodný v rozhodovaní, neporušili. Do nosa však najmä bije, ako už kolega Leško upozornil, (takmer) expresná rýchlosť vybavenia sťažnosti prokurátora. Hm, hm. Napokon, opakovaná voľba, čo je údajne nutná, môže hnilobu spolku vystaviť opäť pod prúd toľkého svetla, že slabším povahám zostane len klopiť zraky nad hanbou, ktorú si zvolili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
