ustiť. Niekedy bežné vedrá už dnes ale v rukách novodobých oblievačov nenájdete.
MICHALOVCE. Veľká noc je najväčším sviatkom kresťanov. Dnes ľudia vnímajú väčšinou komerčnú stránku sviatkov a nie ich posolstvo. V minulosti to bolo inak.
Preteky z kostola neboli výnimkou
Riaditeľ Zemplínskeho múzea v Michalovciach Maroš Demko vysvetlil, ako to vyzeralo v minulosti. V nedeľu chodili ľudia svätiť jedlá do kostola. Návrat domov prinášal často zábavné situácie.
„Verili, že ako bude gazdinka šikovná pri odchode z kostola, tak sa jej bude dariť celý rok. Všetky ženy chceli byť prvé doma a vznikali pritom úsmevné situácie. Neraz sa až rozbehli, dokonca potkli a jedlo sa im rozkotúľalo po zemi,“ uviedol riaditeľ múzea.
Oblievanie malo očistiť a chrániť
Veľkonočný pondelok sa niesol v znamení oblievačky a kriku dievčat. „Na východnom Slovensku sa v minulosti oblievalo, na západe mládenci viac šibali. Všade to malo rovnaký dôvod. Oblievanie aj šibanie malo dievky očistiť a chrániť pred chorobami.“
Maroš Demko dodal, že ak vyšla Veľká noc na koniec marca, oblievanie paradoxne prinášalo zápaly pľúc a iné zdravotné ťažkosti.
Rozdiely vo veľkonočných zvykoch medzi západom a východom neboli až také veľké, no predsa sa nejaké našli. „Baránok ako symbol Veľkej noci sa viac používal na západe. Naopak, východniarskou špecialitou je tzv. hrudka, ktorú na západe nepoznali. Ide o zvláštny druh syra z vajíčok, ktorý je charakteristický pre východ Slovenska, Ukrajinu a Rusko,“ vysvetlil Demko.
Poukázal na to, že dnes sa aj na východe objavuje čoraz viac šibačka a rozdiely už naozaj nie sú veľké. Veľkonočné tradície sa napriek tomu pomaly vytrácajú.
„Už sa neoblieva v potoku či studni. Dnes má Veľká noc iba symbolickú funkciu,“ dodal.
Mižáková: Na Veľkú noc máme vodu až v obývačke
Pani Mižáková žije na dedine, kde sa veľkonočné zvyky ešte čiastočne dodržiavajú: „Chlapci u nás chodia oblievať hlavne svoje frajerky. Ale každý si dovedie svojich kamarátov a zrazu ich je plný dom. Vodu máme až v obývačke.“
Napriek starostiam s upratovaním po oblievačoch je rada, že tento sviatok ešte nezanikol. „Je dôležité, aby sme zachovávali tradície. Aby aj mladí vedeli, ako sa žilo niekedy dávno na dedine. Dodnes spomínam na zážitky z Veľkej noci v mladosti,“ uviedla.
Ľubomír je študentom vysokej školy a napriek mladému veku na tradície nezabúda: „V pondelok vstávam skoro, aby som oblial mamu a sestru. Zvyčajne navštívim sesternicu, babku aj priateľku Lenku. Túto tradíciu plánujem zachovávať.“
Priznal, že dámy v jeho okolí by tento zvyk najradšej zrušili. „Ženy to očividne nemajú rady, ale my im chceme iba dobre,“ povedal s úsmevom.
Dodal, že aj napriek jeho veku ho dokáže veľmi potešiť čokoládové vajíčko.
Polák: Dáva prednosť pobytu v prírode
Množstvo ľudí dnes nevníma Veľkú noc ako tradičný sviatok, ale je to pre nich výborná príležitosť na výlet do prírody alebo dovolenku. „Nie som hrdý na to, že prispievam k zániku týchto tradícií. Ale počas roka nemám veľa možností na trávenie voľných chvíľ s rodinou. Práve cez Veľkú noc vždy odchádzame na chatu do prírody,“ povedal Jakub Polák.
Novodobú tradíciu spoločného veľkonočného víkendu mimo domova namiesto klasických príprav, oblievačiek a šibačiek zaviedla mladá rodina zo Sečoviec. „Nasporíme si a namiesto veľkonočného prejedania radšej ideme s deťmi do Tatier, kde si oddýchneme.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z južného Zemplína nájdete na Korzári Dolný Zemplín
