Keďže sú ešte ľudia na Slovensku vo vzťahu k psychológom a psychiatrom značne rezervovaní, s návštevou odborníkov v prípade psychických problémov majú značný problém. "Jasné, že sa toho ľudia boja. V tejto spoločnosti je vyhľadať psychológa akoby ešte stále hanba. Zatiaľ som však takúto potrebu nikdy necítil, lebo mám pri sebe vždy ľudí, s ktorými riešim krízovejšie veci. Dôležité je, že mám vedľa seba tri osoby, s ktorými sa stretávam v divadle. Čiže Lukáša Latináka, Maja Miezgu a Roba Jakaba. Dennodenne sme spolu a je to naozaj zvláštne puto, čo medzi sebou máme," vysvetľuje usmievavý herec.
Do manželky je stále zaľúbený
Ako vraví, s chlapcami sa jeden druhému navzájom spovedajú zo svojich problémov. "Samozrejme, že si nehovoríme vždy všetko, ale viem, aké veci môžem s ktorým riešiť. Že sa proste na nich môžem spoľahnúť a viem, že mi pomôžu. A, samozrejme, manželka Adriana je taká moja bútľavá vŕba, aj ja som jej, a to pomáha," spomína manželku, ktorú si vzal za ženu po roku a pol randenia. "Keď sme sa išli brať, tak ich rodinný priateľ, kňaz Tonko Srholec, nám dal radu týkajúcu sa spovede. Chceli sme totiž mať sobáš v kostole a ujo Tonko nám povedal, že ani nemusíme vyhľadávať nejaké spovedelnice v kostoloch, ale že práve manželka a manžel by sa mali zhostiť funkcie kňaza. A funguje to naozaj úplne perfektne." Manželia sú aj po čase zaľúbení ako hrdličky a Juraj spieva na svoju polovičku doslova samé ódy. "Hrozne je nám spolu dobre. Vieme sa strašne dlho rozprávať o hocičom. Rozoberáme ľudí, veci, celý svet..."
Aj vďaka manželke sa z neho postupne stal veriaci človek. "Naozaj som veriaci človek vďaka tomu celému, čo sa stalo. Že som sa oženil a že celá manželkina rodina, aj cez Tonka Srholca, ktorý je úžasný človek, ma tak nejako začala učiť veriť a celé to vnímať tak nejako hlbšie."
Vie sa rýchlo nadchnúť
Hoci pôsobí roky v divadle Astorka, je dabingový herec a hral i vo filme, pozornosť verejnosti v súvislosti s ním rezonuje hlavne kvôli Ordinácii v ružovej záhrade. On to však vidí trošku inak. "Podľa mňa ma ľudia nevnímajú v súvislosti s Ordináciou, lebo sa tam naozaj objavím len raz za čas. Ľudia ma skôr vnímajú cez Partičku a cez divadlo. Ale akože, je to príjemné. To, že sme si ešte v divadle vytvorili nejaký štýl improvizácií s Robom, Majom a Lukášom, teraz nejakým spôsobom v Partičke zužitkovávame a určite sa budeme nejako vyvíjať. Je jasné, že nás to niekam posúva a táto skúsenosť nás oslobodzuje." Zo začiatku sa vraj hanbil, keď mu na pódiu v Partičke niečo nevyšlo, no dnes to už skôr využíva vo svoj prospech. "Tvoríme na mieste, a vtedy to práve ľudia paradoxne ešte skôr prijmú. A Ordinácia je pre mňa len nejaký charakter človeka, ktorý je chorý, zamilovaný do staršej ženy... Je to pre mňa skrátka rola." Ako nám prezradil, s Ivanom Kubovcom však má predsa len niečo spoločné. Aj on sa totiž dokáže veľmi ľahko pre niečo nadchnúť. "Joj, veľmi sa nadchnem. Často a pre všetko. Pre strašne veľa vecí. Raz v živote som sa napríklad nadchol pre herectvo, a to ma drží, chvalabohu, až doteraz."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
