To, čo včera schválila dvojtretinová väčšina v Budapešti, je ústava Maďarskej republiky. Presnejšie „Magyarországu", keďže „republika" už nie je v názve štátu, len označenie štátneho zriadenia v ďalšom článku. So Slovenskom ani žiadnym iným štátom (mimo ustanovení o EÚ) táto ústava nijako nesúvisí, čo sa plne vzťahuje i na partie zaoberajúce sa cezhraničnými menšinami, keďže i tie články sa dajú vymáhať len od orgánov MR na maďarskom území. Slovensko je tiež štát (teda sa tvári ako štát, má znaky štátu), do definície čoho patrí, že na jeho vlastnom území platia iba jeho vlastné zákony (mimo EÚ, samozrejme).
Takže Mikuláš Dzurinda má stopercentnú pravdu, keď hovorí, že „neexistuje, aby pôsobili zákony nejakého štátu exteritoriálne, ani maďarská ústava". Vynikajúce. Otázka teda už len je, že načo k prijatiu cudzej ústavy zvolal tlačovú konferenciu. Rozumiete tomu? Najväčšie „úskalia", ktoré medzi paragrafmi objavil, teda „uplatňovanie kolektívnych práv, vytváranie kolektívnych samospráv a pôsobenie Maďarska ponad hranice", sú maďarský názor na určitý problém, ktorý aj keď povýšili až do ústavnej sily, je to len ich pohľad na skutočnosť a platí len pre nich. „Pôsobiť ponad hranice" môžu z Budapešti presne toľko, koľko im povoľuje nejaký medzinárodný štandard, a koľko im SR, v rámci vlastných medzinárodných záväzkov, chce resp. musí umožniť.
Maďarská ústava je maďarská vnútorná vec. Slovensko nie je členom žiadnej poroty, aby ju posudzovalo. O to väčšmi nie, že tu nikto nemá ani poriadne prečítané, čo sa vlastne schválilo. (Ani nemôže mať, pozmeňovacie návrhy lietali do poslednej chvíle.) Takže hlupák nie je iba ten politik, ktorý hovorí, že „sa potvrdzuje snaha preniesť maďarskú štátnu moc na územie iných štátov", ale i všetci tí, ktorí tárajú o volebnom práve. Tým sa nová ústava nijako nezapodieva, väzbu na občianstvo bude riešiť až ďalší, tiež dvojtretinový vykonávací, tzv. pilierový zákon. Názory, že akým spôsobom, sa stále líšia. Najsmerodajnejší je zrejme názor Orbánov, že „nejakým spôsobom bude treba rozlíšiť, že nie je rovnaká situácia žiť vnútri hraníc a tu hlasovať, a žiť mimo hraníc a tam hlasovať". Tak sa vyjadril asi pred dvoma týždňami pre stranícku televíziu...
Skutočnosť, že Orbán neprejavil ani náznak úcty, ústretovosti k Slovensku, aby pokonzultoval naše „ústavné pochybnosti", je politický problém, ktorý sumarizuje jeho ako štátnika i „revolúciu", ktorou mení Maďarsko od základov. Slovenskú politiku sumarizujú záchvaty, ktorých zmysel ilustruje klasický obraz, že nikto iný v okolí necítil potrebu zaujímať stanovisko k ústave cudzieho štátu. Ona je problém predovšetkým tých, na koho sa vzťahuje. Aspoň to tak na prvý pohľad vyzerá... Aj keď kampane „proti" i „za" Orbána, do ktorých sú už zaangažované špičkové „píár" agentúry sveta, celkom sťažujú objektívne hodnotenie situácie.
Teda mimo ekonomiky, kde, všakáno, ani píár neprekryje, že v marci prekročili celoročný deficit... .
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
