Doteraz len Bajkonur a Plesetsk
Na štart týchto nosičov sa doteraz používali len dva ruské kozmodrómy, a to Bajkonur (ten leží na prenajatom území v Kazachstane), a Plesetsk, ležiaci približne 800 km severne od Moskvy. Nevýhodou týchto kozmodrómov je to, že ležia v pomerne vysokej zemepisnej šírke, čo sťažuje vypúšťanie družíc na dráhy s malým sklonom voči rovníku i geostacionárnych družíc.
Odteraz aj zo Spaceportu
Situácia sa však čoskoro zmení, pretože v areáli európskeho kozmodrómu Spaceport vo Francúzskej Guyane (v Južnej Amerike) sa dokončieva nový komplex, určený práve na vypúšťanie ruských nosičov Sojuz. Spaceport má zo všetkých kozmodrómov najvýhodnejšiu polohu, pretože leží na piatom stupni severnej šírky. Nový komplex sa začal budovať vo februári 2007, pričom s prvými výkopovými prácami sa začalo už v roku 2005.
Odovzdali ho spoločnosti Arianespace
Tím ruských špecialistov prišiel na Spaceport v polovici roka 2008, aby zmontoval vypúšťací stôl, mobilný portál, palivový systém a skúšobné stolice. Hlavným dodávateľom stavebných prác bola francúzska vesmírna agentúra CNES. Po vykonaní preberacích skúšok odovzdala nedávno CNES komplex európskej agentúre ESA, ktorá ho zase začiatkom apríla odovzdala spoločnosti Arianespace.
Novinkou je pohyblivý portál
Táto spoločnosť bude zodpovedná za vypúšťanie nosičov Sojuz do vesmíru. Nový komplex je takmer identický s vypúšťacími komplexmi v Bajkonure a Plesetsku. Najviditeľnejším rozdielom je 45 metrov vysoký pohyblivý portál, ktorý poskytuje chránené prostredie pri inštalovaní užitočného nákladu (teda družíc či sond) na nosič, ktorý je už v zvislej polohe. Interné pohyblivé pracovné plošiny poskytujú prístup k nosiču Sojuz v rôznych výškach.
Na rampu vo vodorovnej polohe
Komplex pre Sojuz leží 12 km severozápadne od komplexu na vypúšťanie európskych nosičov Ariane 5 a je rozdelený na prednú zónu s vlastnou vypúšťacou rampou a zadnú zónu s budovou, v ktorej sa nosiče Sojuz budú pripravovať na štart. Budova, v ktorej sa nosič bude vo vodorovnej polohe zostavovať, je dlhá 92 metrov, široká 41 metrov a vysoká 22 metrov. Obe zóny sú spojené 600 m dlhou železničnou traťou, po ktorej sa Sojuz vo vodorovnej polohe prepraví k rampe.
Najprv simulovaný štart
V najbližšej budúcnosti uskutoční Arianespace simulovaný štart nosiča Sojuz, ktorý bude zahrnovať prepravu nosiča do vypúšťacej zóny, jeho zdvihnutie do vertikálnej polohy, inštalovanie na rampe a testovanie všetkých prepojení. Úspešný test dá zelenú prvému skutočnému štartu nosiča Sojuz, ktorý by sa mal uskutočniť v treťom štvrťroku tohto roka. Štarty zo Spaceportu v Južnej Amerike otvoria novú kapitolu v dlhej a veľmi úspešnej histórii nosičov Sojuz, ktorých počiatok siaha až do roku 1957, keď bola vypustená prvá umelá družica Zeme, známy Sputnik.
Základom vojenská raketa
Na vypustenie tejto družice bola použitá upravená verzia prvej sovietskej medzikontinentálnej balistickej rakety R-7. Z tejto rakety boli postupne odvodené nosiče Vostok (ten vyniesol do vesmíru aj prvého človeka, kozmonauta J. Gagarina), Voschod a nakoniec terajší Sojuz. Dodajme ešte, že do vesmíru doteraz štartovalo vyše 1 760 nosičov Sojuz.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
