Rýchlovýťahom zo suterénu až medzi hokejovú elitu

Július Šupler a Oto Haščák. Strojcovia postupu Slovenska do A - skupiny MS.
Július Šupler a Oto Haščák. Strojcovia postupu Slovenska do A - skupiny MS. (Autor: archív)
Sportnet|18. apr 2011 o 00:00

Ešte tri roky nás na svetových šampionátoch spájala s Čechmi rovnaká vlajka i dresy, kým nenastalo delenie "kompetencií" v organizácii zvanej IIHF.

Výsadné právo účasti v A-skupine získali naši bratia a národný tím Slovenska šupli do záhrady s hokejovými trpaslíkmi. Čakala nás pracná cesta naspäť, z C-skupiny medzi elitu.

Federálne časy (v hráčskom pomere 5:18) sme si ešte užívali na majstrovstvách sveta 1990 vo Švajčiarsku, ale na lepšie umiestnenie ako tretie miesto to nestačilo. Na výslní v Berne a Fribourgu boli, ako už tradične (22 x v histórii), hráči Sovietskeho zväzu, ešte si neuvedomujúc, že ich onedlho tiež čakajú revolučné zmeny. O rok sa mužstvo ČSFR poriadne vypotilo vo fínskej saune a bola z toho jedna z najhorších pozícií v dejinách majstrovstiev sveta - 6. priečka. Treba však poznamenať, že budúce Slovensko malo na tej "tragédii" minimálny podiel, tréneri Neveselý a Horešovský totiž vzali do Turku, Tampere a Helsínk iba dvoch hráčov s tunajšimi koreňmi, Stanislava Medříka a Ľubomíra Kolníka. V podstate "Česká federatívna republika" skončila v základnej skupine na 6. mieste a musela sa vytrápiť v skupine o 5. - 8. miesto so Švajčiarmi a Nemcami. Zlým vysvedčením bolo aj to, že po dlhých rokoch sa žiaden z našich hráčov neobjavil v prvej desiatke v štatistikách v kanadskom bodovaní, nehovoriac už o zostave All Stars.

Zbohom, federácia!

Rozlúčka nastala, tak trochu symbolicky, na domácom ľade. 56. majstrovstvá sveta sa konali v Prahe a Bratislave. V zlatej Prahe prekvapujúco pozlátili Švédov, možno aj preto, že "zbornaja komanda" sa musela adaptovať v nových podmienkach. Na "pohrebe" našej federácie už asistovalo mužstvo Ruska. Šampionát v roku 1992 znamenal aj historický prevrat v hernom systéme, po prvý raz sa bojovalo o medaily v play-off. Rusi vypadli už vo štvrťfinále so Švédmi, naši hrali o "level" vyššie, ale v semifinále stroskotali v samostatných nájazdoch s Fínmi. O slabej produktivite našich útočníkov svedčí aj to, že naj... v kanadskom bodovaní bol s 8 bodmi obranca Švehla...

V roku 1993 zapísali do kolónky účastníkov MS nový názov - Česká republika (3. v A-skupine v Nemecku). O Slovensku nebolo ešte ani chýru ani slychu, na svetovú scénu malo prísť naše mužstvo veľmi skromne až o rok neskôr - v kategórii C1. Našťastie, hralo sa u nás, v Poprade a Spišskej Novej Vsi, lebo postsovietske republiky (Bielorusko, Ukrajina a Kazachstan) veľmi hrýzli. Šuplerovcom sa však rany po ich zuboch rýchlo zahojili, hojivou masťou bol postup do B-skupiny. O "áčku" v roku 1994 aspoň zmienka - v nehokejovom Miláne sa z titulu majstrov sveta tešili Kanaďania (po samostatných nájazdoch s Fínmi), Česi (aj s Jágrom) skončili až siedmi.

Na exotiku "béčka" (Japonsko, Veľká Británia, Holandsko) sme si zvykali, chvalabohu iba chvíľu, v Bratislave v roku 1995. Išlo to, aj s hviezdou najväčšieho kalibru Petrom Šťastným, celkom hladko. Skupinu sme vyhrali bez straty kvetinky so skóre 60:15 a vedenie už mohlo zháňať letenky do A-skupiny. Pravda, iba obrazne, pretože v roku 1996 bol svetový šampionát najvyššej kategórie iba za rohom, vo Viedni, takže našim stačili aj lístky na autobus...

Z roka na rok krajšia tvár

Do viedenskej Stadthalle sme nabehli príliš zhurta a po remíze s Kanadou nám napršalo do nosov. V základnej skupine sme podľahli Rusom, Američanom, ba aj domácim Rakúšanom a po jedinom víťazstve nad Nemeckom sa na nás v rade o miestenky do play-off už neušlo. Dodnes sú však pochybnosti o správnej životospráve našich hráčov... Čechom sme mohli titul iba ticho závidieť.

Vo Fínsku v roku 1997 bol iný systém (nehralo sa play-off), a našim (pod vedením Golonku, Lukáča a Žišku) nestačilo ani 4. miesto v základnej skupine, aby sa dostali medzi poltucet najlepších. Skončili sme neslávne na 9. mieste, keď sa na nás škodoradostne vyškierala aj talianska "squadra azzurra". Fínske jazerá svedčali kanadským profíkom (s Prongerom, Iginlom či Recchim), ktorí si v nich vyleštili zlaté medaily, Česi si udržali vysoký štandard a skončili tretí.

Medzinárodná hokejová federácia stále tápe pri hľadaní optimálneho turnajového formátu - Švajčiarsko 1998, opäť iný herný systém. Ale nám vyhovoval, lebo zo štvorčlennej základnej skupiny išli ďalej prví dvaja, a pri všetkej úcte k súperom, my sme ju mali najľahšiu (Kanada, Rakúsko, Taliansko). Vo štvrťfinále sme prvý raz potrápili Čechov (0:1), vyfasovali od Rusov (1:6) a obrali o bod Švajčiarov (1:1), za čo sa nám však miesto v semifinále neušlo. Severský boj o titul, v dvojzápasovom finále chudobnom na góly (1:0 a 0:0), vyhrali Švédi.

Naša hokejová tvár má však z roka na rok krajšiu podobu. V olympijskom Lillehammeri, Oslo a Hammare Slováci pod vedením Jána Šterbáka hravo zvládli základnú skupinu (za Kanadou, ale pred Nórskom a Talianskom), a hanbu si neurobili (až na výprask 2:8 s Čechmi) ani vo štvrťfinále, keď iba tesne 1:2 podľahli Švédom a remizovali 2:2 s Rusmi. Konečný rezultát? Siedme miesto, ale už základ skvelého mužstva (Chára, Višňovský, Sekeráš, Pálffy, Marián Hossa...), ktoré na začiatku nového tisícročia prepisovalo dejiny svetového hokeja. O tom ako, nabudúce...

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Rýchlovýťahom zo suterénu až medzi hokejovú elitu