Žiadna z nich však netromfne najslávnejšiu "kraslicu" sveta, ktorú šuhajkovi z Abova daroval valalský potok Olšavka.
Aj dnes žijú v okolí Slanských vrchov ľudia, ktorí sa vždy tešia na jarné búrky. Vtedy ožíva legenda, podľa ktorej búrky popri trblietavých ľadových krúpoch prinesú aj "skalky", ktoré jarné slnko neroztopí a pretrvajú veky.
Magické kamene z Libanky
Do masívu kráľovského kopca Slanských vrchov Šimonka patrí aj populárna lokalita Libanka. Jej sláva kotví v skutočnosti, že podľa nej bol kedysi pomenovaný svetochýrny banský revír. V okolí je v slanskom podzemí viac ako dvadsať kilometrov štôlní, v ktorých už v časoch dávno pred prvou písomnou zmienkou o tomto mieste z roku 1597 hľadali ľudia krásne skalky.
Boli a dodnes sú métou mnohých generácií hľadačov magické drahé kamene - opály. Patria medzi drahokamy, ktoré opriada množstvo legiend. Majú vraj nevídanú liečivú silu a prinášajú úľavu chorým na srdce, nervy i ďalšie neduhy, preto ich mnohí nosia vsadené do prsteňov či náhrdelníkových príveskov.
Niektorým ľuďom priniesli šťastie, iní ich pri náznakoch rôznych i smrteľných katastrof dokonca urýchlene vylamovali aj z kráľovských korún... Lebo opály označujú mnohí za kamene, ktoré prinášajú iba nešťastie.
Pravda bude inde - jedna z dávnych múdrostí o tomto krásnom kameni vraví: poslušne preberá vlastnosti majiteľa a potom ich magicky obohacuje - kto teda zmýšľa a koná pozitívne, nemá sa čoho obávať, kto negatívne, nech zvažuje...
Kamenná "kraslica" z potoka
Oľšavkou nazývajú ľudia jeden z obyčajných valalských potokov, ktoré zo Slanských vrchov stekajú do údolia Torysy. Tam, kde má Oľšavka v horách charakter pôvabnej bystrinky, zrodila sa aj jedna z najpôvabnejších legiend o magických opáloch. Je o rodine z Abova, ktorú trápil zlostný večne namrzený apko. Dnes by sme ho označili za chlapa s náturou, poznačenou dominujúcou negatívnou energiou. Prenášal svoju večne zlú náladu i na okolie, ktoré sa mu márne usilovalo ulahodiť. Trpela žena i deti. Jeden zo synov sa vždy snažil, aby otecko bol spokojný, lenže tomu by asi nestačilo ani príslovečné modré z neba... Keď sklamaný chlapec raz po celodennom snažení opäť raz márne čakal od morózneho otca aspoň slovko uznania, mama výstižne povedala: Neuspokojí ho ani dúhové vajíčko!
Chlapča však veľmi túžilo po rodinnej pohode a vybralo sa do hôr objaviť tajomné hniezdočko, kam, ako počulo z rozprávania starých ľudí, pani Dúha ukladá svoje vajíčka. Podľa Vladimíra Ferka v čarovnej zbierke povestí Tisícnásobný dukát síce chlapec hniezdo hľadal márne, ale zľutovala sa nad ním Oľšavka. V studenej horskej vode sa mu podarilo nájsť skutočné dieťa pani Dúhy - jej farbami sa zablýskal kameň tvaru vajíčka, ktorý potom venoval otcovi. Azda sa konečne na syna usmial.
Libanka potom obdarila ľudí aj ďalšími utešenými opálmi, slávu jagavého "vajíčka" z potoka Oľšavka však už žiadny neprekonal. Hoci... človek nikdy nevie. Bane v útrobách Libanky sú opustené, krásne opály však už našli ľudia nielen v potokoch, ale po dažďoch i na poliach, pod vyvrátenými koreňami stromov či v hline krtincov. Pani Dúha je večnou mamou skvostných opálov.
Harlekýn sídli vo Viedni
V roku 1775 objav svetochýrneho opálu vyvolal naozaj veľa natešených úsmevov. Utešený drahokam, dlhý 13 centimetrov s hmotnosťou 594 gramov (2970 karátov), dostal vďaka krásnym farbám, ktorými tešil ľudské oči, meno Harlekýn - bol označený za najväčší opál na svete. Aj dnes je hviezdnou ozdobou zbierok mineralogicko-petrografického oddelenia Prírodovedného múzea vo Viedni.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
