Bezbranným chúďatám najprv surovo polámala drobné rúčky a potom im mliaždila dlaňami malé hlávky - dokiaľ navždy nestíchli... Kým hrozná pravda nevyšla najavo, rodičia malých anjelikov žili v presvedčení, že ich zabili vrodené choroby a iné komplikácie.
Keďže v práci dokazovala svoju šikovnosť, mala iba 24-ročná sestra Marie už priam na dosah funkciu vrchnej sestry pôrodnice v českom meste Sušice. Zo zdravotníckej školy prišla s dobrými posudkami, patrila medzi najlepšie žiačky. Vedenie pôrodnice presviedčala, že na kariérny postup má všetky predpoklady.
Vo februári 1960 však šéfstvo pôrodnice znepokojili hneď dve úmrtia novorodených dievčatiek. K obom poľutovaniahodným udalostiam došlo počas služby sestry Fikáčkovej. Pitva odhalila, že obe dievčatká mali dolámané rúčky a zmliaždené hlávky... Vyšetrovatelia predvolali viacero svedkov - aj Fikáčkovú. A jej výpovede šokovali i skúsených kriminalistov.
Komunisti príčiny úmrtí zahmlievali
Sestra Fikáčková vypovedala, že v čase služieb, keď bolo na ošetrovanie žien po pôrodoch a ich bábätiek málo personálu, dostávala sa do zložitých situácií. Potrebovali ju mamičky zo šestonedelia a v izbe novorodencov sa ozýval detský plač. Ju to veľmi znervózňovalo. Hlavne v čase, keď mala menštruáciu, bývala mimoriadne podráždená a ťažko premáhala averziu k nariekajúcim nemluvniatkam. Jej výpoveď o tom, ako dve drobné dievčatká usmrtila, desila aj po rokoch. Opisovala, že na dolámanie krehkých ručičiek nepotrebovala vynaložiť veľa námahy. Ani na mliaždenie ich drobných hlávok nie - stačilo rukami silnejšie popritláčať a stíchli. Navždy...
Na prahu 60. rokov minulého storočia komunistický režim rád predstieral, ako sa mu darí v zdravotníckej starostlivosti o občanov i v dosahovaní nízkej detskej úmrtnosti. Zatĺkali aj hrôzu zo Sušíc a hľadali sa rôzne výhovorky: napríklad o vrodených postihnutiach. Takmer nikdy by sa verejnosť nezvedela nič o príšerných vraždách v Sušiciach. Rodičov klamali, že deti sa s ochoreniami, ktoré neboli zlučiteľné so životom, už narodili, že kolektív lekárov a sestier urobil všetko pre ich záchranu...
Desivé zistenia z pitevne však prenikli na verejnosť. Ale napokon i samotná páchateľka hrôzostrašnými opismi trýznenia a vrážd nemluvniatok, o ktorých bez náznaku ľútosti vypovedala na súde, spôsobila, že šokujúci prípad sa nepodarilo zamiesť pod koberec.
Zabila a ukladala plienky
Fikáčková počas vyšetrovania i na súde pokojne opisovala, ako bábätkám lámala ruky a drvila hlávky. Potom, keď stíchli, pokojne ďalej pokračovala v rutinných činnostiach, napríklad v ukladaní plienok do perfektne rovných komínikov...
Keď si rodičia a verejnosť mysleli, že väčšiu hrôzu už počuť nebudú, Fikáčková šokovala ďalšími príšernými priznaniami. Dve dievčatká z februára 1960 neboli jedinými, na ktorých aplikovala "utišujúcu terapiu". Takto vraj postupovala i v najmenej desiatich ďalších prípadoch - jej výchovné zásahy však niektorí maličkí prežili. Samozrejme, s následkami na celý život.
Rodičia, ktorí sa obetavo starali o svoje telesne a duševne vážne hendikepované drobné deti, si pôvodne mysleli, že úbožiatka sa s postihnutiami už narodili... Keď vyšlo najavo, že o zdravie ich obrali kruté ruky sestry Marie Fikáčkovej, súd vrahyni udelil najvyšší trest. Fikáčková bola 13. apríla 1961 popravená v Prahe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
