Pod touto skratkou sa skrýva elektrokardiogram, čo je súbor laikovi nezrozumiteľných kriviek, ktoré lekár či sestra získajú pomocou elektrokardiografu. No a prvý praktický elektrokardiograf vyvinul lekár a vedec, ktorému je venovaný dnešný diel seriálu. Willem Einthoven.
Narodil sa 21. mája 1860 na ostrove Jáva vo vtedajšej Holandskej východnej Indii (dnes Indonézia), kde bol jeho otec vojenským lekárom. Po jeho smrti sa matka so šiestimi deťmi (Willem bol najstarší) presťahovala do holandského Utrechtu. V roku 1878 začal Willem študovať medicínu na tamojšej univerzite, aby pokračoval v otcových šľapajach.
Výskum už počas štúdia
Už počas štúdia sa venoval výskumu a publikoval dve významné práce, pričom prvá sa týkala pohybu lakťového kĺbu, druhá (publikovaná ako jeho doktorská práca) sa týkala stereoskopie pomocou variácie farieb. Treba spomenúť, že Einthoven bol za študentských čias aktívnym športovcom, ktorý nabádal svojich priateľov, aby "nenechávali svoje telo hynúť".
Profesorom v Leidene
V roku 1885 získal Einthoven titul doktora a už v roku 1886 sa stal profesorom fyziológie na univerzite v Leidene. Témou jeho inauguračnej prednášky bola teória špecifických energií. V roku 1886 sa oženil so svojou sesternicou Frédérique Jeanne Louise de Vogelovou, s ktorou mal štyri deti. Prvé významné výsledky Einthovenovho výskumu v Leidene sa týkali funkcie prieduškových svalov, vyšetrovaných novou metódou, a astmy.
Záujem o optiku ho neopustil
V tom čase sa tiež začal venovať výskumu v oblasti optiky, ktorá ho potom nikdy neprestala zaujímať. Jeho práce sa týkali napríklad jednoduchého fyziologického vysvetlenia rôznych geometricko-optických ilúzií a akomodácie ľudského oka. Jeho talent sa však ešte dovtedy nerozvinul naplno. Príležitosť sa naskytla, keď sa začal venovať zaznamenávaniu činnosti srdca pomocou kapilárneho elektrometra.
Analyzoval Wallerove elektrokardiogramy
Študoval teoretické princípy tohto prístroja a navrhol metódy na získanie potrebnej stability a na matematickú korekciu chýb vo výsledkoch. Pomocou týchto metód vykonal dôkladný rozbor prvých elektrokardiogramov, ktoré získal A. Waller v jednej londýnskej nemocnici. Wallerovi patrí prvenstvo v systematickom vyšetrovaní elektrických signálov srdca. Sám však ešte v roku 1911 videl len malé možnosti klinického uplatnenia jeho vyšetrovaní.
Vyvinul strunový galvanometer
Analýza Wallerových výsledkov priviedla Einthovena k zintenzívneniu jeho výskumov. Aby sa vyhol zložitým matematickým korekciám, vyvinul napokon strunový galvanometer, ktorý nepotreboval takéto výpočty. Hoci princíp takéhoto galvanometra bol známy a používal sa v iných oblastiach výskumu, pre použitie na fyziologické merania ho bolo treba zdokonaliť, čo zabralo tri roky. Výsledkom bol (v roku 1903) citlivý galvanometer, použiteľný pri vyšetrovaní elektrických signálov, vznikajúcich pri činnosti srdcových svalov.
Prvý vážil 300 kg
Nič už nebránilo zhotoviť prvý prakticky použiteľný elektrokardiograf, ktorý bol však na rozdiel od dnešných prístrojov veľmi veľkým a ťažkým zariadením (jeho hmotnosť bola temer 300 kg). Zaujímavosťou je aj to, že pacientom sa vtedy neprikladali elektródy na rôzne miesta tela, ale ich končatiny (ruky a nohy) boli počas vyšetrovania ponorené do nádob so slanou vodou.
Kritizoval kolegov z akadémie
Rôznym výchylkám na zázname EKG priradil Einthoven písmená P, Q, R, S a T, a toto označenie sa používa dodnes. Ako prvý opísal aj charakteristiky elektrokardiogramov pacientov s rôznymi kardiovaskulárnymi ochoreniami. Dodnes sa používa aj termín Einthovenov trojuholník.
Einthoven bol členom Holandskej kráľovskej akadémie vied, ktorej zasadaní sa pravidelne zúčastňoval, pričom bol ostrým kritikom mnohých "slabých" prednášok.
Nobelova cena za EKG
V roku 1924 dostal W. Einthoven Nobelovu cenu za medicínu alebo fyziológiu, a to za "objav mechanizmu elektrokardiogramu". Polovicu z finančnej odmeny (tá bola 40 000 dolárov) chcel venovať svojmu starému asistentovi Van de Woerdovi, ktorý však medzitým zomrel, a tak peniaze dostali jeho dve chudobné sestry.
Willem Einthoven zomrel 29. septembra 1927 v Leidene.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
