Mapy z praveku, keď nebol papier, kompas, žiaden kartograf, iba človek - lovec, pastier, poľnohospodár, ktorý nevedel písať, nepoznal perspektívu, jeho jaskynné kresby boli na úrovni detských, tie mapy by azda málokomu prišli na um.
Podľa doterajších výskumov mapových vyobrazení mapy vznikali už v paleolite, pred vyše 20-tisíc rokmi na materiáli, ktorý bol vtedajšiemu človeku najdostupnejší - na kameni, kamenných i hlinených tabuľkách, na kôre stromov, vyrýval ich do kostí alebo kreslil do piesku. Orientoval sa podľa prírody a pozorovania. Základy matematickej kartografie položili až starovekí Gréci.
Prvá mapa Mesiaca
Pred päťsto rokmi namaľoval Leonardo da Vinci mapu Mesiaca a domnieval sa, že bol prvým človekom, ktorý sa o to pokúsil. To platilo iba donedávna, pretože ho predbehol neznámy autor mapy, objavenej pred štyrmi rokmi. Vedec z Kanadskej univerzity v Ontariu Philip Stooke objavil neďaleko Dublinu v Írsku kamenné monumenty so starovekými kresbami, medzi nimi aj stélu s mapou Mesiaca. Výskum tohto objavu v roku 2007 s najväčšou pravdepodobnosťou naznačil, že túto, teda prvú mapu Mesiaca, nakreslili Druidovia približne o 4 300 rokov skoršie ako Leonardo. Podľa vedca stéla aj rytina Mesiaca sú dielom rovnakej kultúry ako britský Stonehenge.
Kamenná mapa biblického sveta
Najstaršia známa mapa biblického sveta je "Madabská mapa". Je to mapa Jeruzalema a Svätej Zeme, pochádza zo šiesteho storočia n. l. Bola vytvorená ako farebná mozaika z kamenných kociek tamojšej proveniencie na podlahe byzantského chrámu v Madabe v Jordánsku na ploche pätnásť krát päť a pol metra. V 6. storočí sa tam začalo šíriť kresťanstvo a vtedy postavili kostol. Madaba sa spomína v Starom zákone v štvrtej knihe Mojžišovej. V roku 614 bola zničená Peržanmi, o sto rokov dielo skazy dokončilo zemetrasenie a mesto bolo vyše tisíc rokov neobývané. V roku 1880 sa v ňom usadilo asi dvetisíc kresťanov s dvoma kňazmi a pustili sa do výskumu a záchrany pamiatok mesta, ktoré je dnes známe ako mesto mozaiky. Na pozostatkoch byzantského chrámu postavili v tom istom roku nový chrám svätého Juraja, v ktorom dnes turisti obdivujú unikátnu mapu. Na Madabskej mape je 157 gréckych nápisov, z ktorých väčšina označuje názvy biblických miest ako ich dominantu Jeruzalem, Hebron, Jericho, Betlehem s kostolom Božieho narodenia.
Pomohla súčasným archeológom
Mapa zobrazovala územia od Sidonu na severe až k delte Nílu na juhu a od Stredozemného mora na západe k Sýrskej púšti na východe, v strede mapy ležal opevnený Jeruzalem. Názvy miest, uvedených na mape, pochádzajú z knihy biblickej geografie, ktorá vznikla v 4. storočí. Zvláštnosťou mapy, ktorá je umeleckým biblicko-geografickým dielom, nie je iba technika, akou bola vytvorená - čiže mozaika - ale tiež pozornosť, akú venovali jej tvorcovia stvárneniu krajiny, mora, riek a miest.
Kamenná mapa je unikátna detailmi. Na hladine Mŕtveho mora plávajú lode, v rieke Jordán žijú ryby, plávajú po nej nákladné člny, v Jerichu rastú palmy, Jeruzalem má množstvo domov, chrámy, rôzne budovy. Unikátne je ešte niečo iné: v roku 1992 pomohla mapa súčasným archeológom objaviť dovtedy neznáme byzantské pohrebisko na brehu Mŕtveho mora.
Územie lovcov mamutov
Kto sa zaujíma o naše najstaršie dejiny, vie, aké významné je paleolitické nálezisko v moravskej obci Dolní Věstonice v sprašových Pavlovských vrchoch, kde sa začal archeologický výskum po prvej svetovej vojne, ktorý preslávil obec i Dr. Karla Absolona, ktorý ho viedol. Zavŕšil sa v roku 1952 a jeho výsledky boli publikované v časopise Archeologické rozhledy v rokoch 1954 - 61. Odtiaľ pochádza svetoznáma kultová soška Věstonickej Venuše z pálenej hliny, vyše 2-tisíc sošiek zvierat i človeka a rôznych vypálených predmetov, ktoré tvoria najväčší súbor keramických výrobkov na svete.
Spraš bola veľmi vhodná na praveké osídľovanie v zahĺbených chatrčiach, odkiaľ sa dalo pozorovať močaristé údolie, kde sa zdržiavalo pri napájadlách veľké množstvo zveriny a lovci si tak mohli ľahšie obstarávať potravu. Preto sa im v Pavlovských vrchoch darilo. Tisíce kamenných čepeľových nástrojov, škrabadiel, rydiel, vrtákov, pílok, hrotov, lovných predmetov z pazúrika, kostených - najmä z mamuta - a drevených nástrojov svedčilo o veľkom osídlení lovcov mamutov. Našli sa kostené píšťalky, ozdobné predmety zo slonoviny a klov zvierat, keramická pec.
Lovec mamutov meral 180 centimetrov
V roku 1952 sa archeológovia premiestnili z věstonického náleziska do susediacej obce Pavlov, o 500 metrov ďalej. Tam boli ešte bohatšie nálezy ako vo Věstoniciach, ibaže menej bolo pozostatkov z mamutích kostí. Novinkou boli kly z parožia, slúžiace na hĺbenie podlahy v obydliach a na vyrývanie rastlín z pôdy, akýsi predchodcovia krompáčov a rýľov. Lovecké predmety a nástroje sú z mamutích kostí a klov, zo sobích parohov, z nich vyrábali aj ozdobné predmety a spony do vlasov s vyrytými ornamentmi. Odkryli aj hrob lovca mamutov spred 24-tisíc rokov. Niektoré pramene opisujú lovcov mamutov ako nízkych územčistých ľudí. Tento z Pavlova nebol žiaden trpaslík, ale 180 cm vysoký mocný muž vo veku 45 - 50 rokov, pochovaný v skrčenej polohe na pravom boku, prikrytý mamuťou lopatkou s ornamentálnou kresbou. Je to unikátny nález rituálneho pohrebu na našom území u moderného človeka Homo sapiens sapiens.
Opis tohto prostredia pomôže vytvoriť predstavu, aký bol človek pred toľkými tisícročiami. On vytvoril mapu teritória, v ktorom žil. Medzi nálezmi kostí a klov v Pavlove v roku 1962, ktoré čakali na laboratórny výskum, bol aj jeden odlomený vyhladený mamutí kel s vyrytými rovnakými znakmi v tvare písmena "m". Usporiadané boli v zväzkoch rovnobežných čiar a zoskupené do troch hlavných geometrických motívov. Ryhy a čiary zobrazovali časť územia pri obci Pavlov, meandry rieky Dyje a úsek svahov Pavlovských vrchov. Bola to unikátna Pavlovská mapa, najstaršia mapa prehistorického obdobia na svete. Podobne na kamennej tabuľke nakreslenú 14-tisíc rokov starú mapu z rôzne usporiadaných čiar objavili v roku 1993 v severošpanielskej jaskyni Abauntz a po niekoľkoročnom skúmaní označili aj súčasné názvy lokalít.
Věstonická Venuša. Najstaršie známe keramické dielo na svete z prehistorického obdobia z náleziska Dolní Věstonice na Morave. Foto: net
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
