Bola aj taká voľba, že autor tohto textu sa zdrží vyjadrenia k útoku nemenovaného renomovaného politika (NRP), že "by bolo dobre, keby čitatelia jeho komentárov vedeli, že pri písaní o téme odvodov má konflikt záujmov ako vyšitý".
Ale nedá sa. Príliš veľa esemesiek prišlo... A najmä tí čitatelia sú ozaj dôležití. Takže tí pozornejší a pravidelní postrehli, že osobnú zainteresovanosť v otázke daňovo-odvodovej trúbil autor minimálne (minimálne!) dvakrát. (Alebo tri. Ako jediný. Na rozdiel od iných zainteresovaných účastníkov diskusie, hahaha). Dôkazy ležia v elektronických archívoch. Môže byť, iste, debata, že existujú aj príležitostní čitatelia. Avšak podobne aj taká, že koľkokrát treba v desiatich (dvadsiatich) komentároch opakovať jednu a tú istú skutočnosť. Nie je jasné, prečo by sa komentátor, ktorý za dvadsať rokov v slobodnom povolaní vyjadril názor na desaťtisíce tém, musel obmedzovať v tejto jedinej, ak nikdy nikto na svete mu nemôže dokázať jediné písanie vo vlastný prospech.
Pri všetkej snahe o slušnosť. Tvrdenie NRP, že "netají, že to, čo ho najviac rozrušilo, a najviac mu prekáža, je zmena v paušálnych výdavkoch", je neuveriteľná podlosť. Alebo, dobre, hrozná povrchnosť. Autor komentára vyslovil zásadné výhrady voči filozofii celého daňovo-odvodovému mixu už na jeseň (v lete?), keď piekli "ozdravný balíček". Teda vtedy, keď o paušáloch nebolo chýru ani slychu. K paušálom napísal doteraz asi dve vety. Dôkazy sú na internete. Výrazy "intelektuálny Bangladéš" (eventuálne Biafra, Dárfúr), ktoré sa NRP nepáčia, boli dávno pred paušálmi použité v súvislosti s filozofiou či "ozdravných" škrtov, či "reformy". Ako sa inak postaviť napr. k inštitútu superhrubej mzdy, ktorá zdaňuje odvody (!!), čo sa ešte nestalo v histórii zemegule, a výpalné, ktoré štát (politici) vyberá zo zmluvného vzťahu v ekonomike, nazýva "MZDOU"? Hahahaha.
Spomínať "kvázi živnostníkov" v narážke na autora je nielen zlomyseľnosť a manipulácia, ale aj obrat, ktorý necháva nahliadnuť na dno fatálneho omylu, čo nazývajú "reforma". NRP nemôže nevedieť, že v daňovom priznaní existuje 20 rokov kolónka "príjmy podľa autorského zákona". Tá je (všade v slobodnom svete) ušitá pre široké spektrum tvorivých povolaní, ktoré sú niečo iné ako zamestnanec a ich prínos a význam pre demokraciu, slobodu a ekonomiku (nežijú nikomu na krku) oceňuje každá demokratická spoločnosť. Len nie účtovníci a absolventi marxistickej ekonómie. Tí v behu za symetriou daňovo-odvodového systému (ktorému nerozumejú, keďže jeho zmyslom nie je dosiahnutie "spravodlivosti", ale efektivity výberu) uvideli v tvorivých činnostiach "fiktívnu živnosť". Zriadenú s cieľom vyhnúť sa platbám vytvárajúcim závislosť na štáte, čo je ideálom všetkých, ktorí chcú mať veľkú moc. Tak tomu sa hovorí chiliastické sociálne inžinierstvo, ktoré chce v mene rovnosti naraziť celú spoločnosť na jeden kôl. To je slovenská "pravica".
No. Ešte k tomu konfliktu záujmov. U koho z nás dvoch vlastne existuje? Na internete je tiež zachované, že autor tohto textu viackrát vyhlásil za "diskutovateľnú" (a pod.) konkurenčnú reformu (tzv. Ódorova). Tá tiež zrovnávala záťaže zamestnancov a živnostníkov, avšak masívnou kompenzáciou by bolo podstatné zníženie ceny práce a teda aj tvorba pracovných miest. Otázka pre NRP je, či nestojí v konflikte medzi verejným záujmom, ktorý má politik obhajovať, a nejakým iným čudným záujmov ten, kto nepomerne lepší projekt zhodí zo stola len preto, lebo nejaký o čosi menej renomovaný politik mu drží nôž na krku, že ak neprejde jeho zámer, rozmláti vládnu koalíciu.
Alebo nie je pravda, že tri strany boli "za Ódora" a jedna proti?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
