k.
Súperenie dvoch supermocností
Spomeňme najprv stručne politické súvislosti prvého letu človeka do vesmíru, ktoré zohrali významnú úlohu pri prvých fázach "dobývania vesmíru". Všetko sa to udialo v čase, keď vo všetkých sférach medzi sebou súperili dve najväčšie mocnosti, reprezentujúce dve protikladné ideológie, Sovietsky zväz a Spojené štáty americké.
Vesmírne preteky
Súperenie sa prejavilo aj v tzv. vesmírnych pretekoch, v ktorých išlo o to, kto vyšle na obežnú dráhu prvú umelú družicu a neskôr aj prvého človeka. Treba popravde povedať, že prvú fázu týchto pretekov vyhral s prehľadom Sovietsky zväz. Američania žasli, keď sa 4. októbra ozvalo z vesmíru "pípanie" prvej sovietskej umelej družice, legendárneho Sputnika.
Anonymný hlavný konštruktér
Po tomto úspechu bol Segej Koroľov (vtedy ešte anonymný "hlavný konštruktér raketových systémov") poverený urýchlením príprav na prvý let človeka do vesmíru. Program prvých sovietskych letov do vesmíru dostal názov Vostok (východ), pričom tento názov sa používal aj pre nosnú raketu, aj pre vlastnú vesmírnu loď.
Upravená vojenská raketa
Na vypustenie prvej lode s človekom na palube bola použitá raketa (či lepšie povedané nosič) Vostok K, ktorá potom vyniesla do vesmíru ďalších päť lodí Vostok. Išlo o nosič, ktorý vznikol úpravou prvej sovietskej medzikontinentálnej balistickej rakety R-7 (prezývanej Semjorka, čiže sedmička). Nosič pozostával z centrálne umiestneného raketového motora prvého stupňa, okolo ktorého boli zoskupené štyri štartovacie motory s celkovým ťahom 3,88 MN.
Palivo kerozín, okysličovadlo kyslík
Štartovacie motory (nazývané booster v anglickej literatúre) boli v činnosti 118 sekúnd, samotný motor prvého stupňa mal ťah 912 kN a horel 301 sekúnd. Nad zostavou prvého stupňa a štartovacích motorov bol umiestnený raketový motor druhého stupňa, ktorý mal ťah 54,5 kN a horel 365 sekúnd. Všetky stupne spaľovali kvapalné palivo RP-1 (druh kerozínu), okysličovadlom bol tekutý kyslík.
Nosnosť temer päť ton
Raketa Vostok-K bola schopná na nízku obežnú dráhu okolo Zeme vyniesť družicu s hmotnosťou až 4 730 kg. Vlastná kozmická loď, ktorá bola použitá pri prvom lete človeka do vesmíru, mala označenie Vostok 3KA a bola určená pre jediného kozmonauta (zaujímavosťou je, že Američania používajú namiesto výrazu kozmonaut označenie astronaut). Táto loď mala dve hlavné časti.
Guľový návratový modul
Prvou z nich bol návratový modul guľového tvaru, ktorý mal hmotnosť 2,46 tony (z toho 837 kg tvoril tepelný štít) a priemer 2,3 m. Druhou bol prístrojový modul kužeľového tvaru, ktorý bol dlhý 2,25 m a mal najväčší priemer 2,43 m. Tento modul mal hmotnosť 2 270 kg a obsahoval aj brzdiaci motor, ktorý mal hmotnosť 397 kg a jeho ťah bol 15,83 kN. Kvôli úspore hmotnosti nemala loď záložný brzdiaci motor. Celková hmotnosť lode Vostok 1 bola 4 730 kg. Po dvoch úspešných (niektoré z predchádzajúcich letov boli neúspešné) finálnych letoch lode Vostok bez posádky do vesmíru padlo rozhodnutie uskutočniť prvý let človeka do vesmíru.
Prvého kozmonauta vybral generál
O tom, kto z pripravovaných kozmonautov bude mať česť byť prvým človekom vo vesmíre, rozhodol veliteľ výcviku oddielu kozmonautov generál N. Kamanin len štyri dni pred plánovaným letom. Voľba padla na favorizovaného Jurija Gagarina, náhradníkom bol German Titov. Z neskôr uverejnených poznámok v Kamaninovom denníku vyplynulo, že od voľby Titova ako prvého kozmonauta ho odradila len potreba mať "silnejšiu osobnosť" pre plánovaný jednodňový let.
Tesnil až na druhý pokus
V deň štartu kozmonautov zobudili o 5.30 h moskovského času, o 6.50 h sa Gagarin usadil v lodi Vostok a technici začali uzatvárať vstupný otvor. Po uzavretí sa však ukázalo, že kryt netesní a všetkých 30 skrutiek sa muselo odskrutkovať a kryt znovu utesniť. Keď bolo všetko v poriadku, začalo sa konečné odpočítavanie a o 9.07 h Vostok s Gagarinom na palube odštartoval z kozmodrómu Bajkonur.
40-sekundové brzdenie
O 9.21, teda 676 sekúnd po štarte, dosiahla vesmírna loď obežnú dráhu. Táto dráha mala voči rovníku sklon 64,95 stupňa, jej apogeum (najvzdialenejší bod od Zeme) bolo vo výške 315 km (niekde sa uvádza 327 km), perigeum vo výške 169 km. Obežný čas bol 89,34 min. O 10.25 sa zapálila brzdiaca raketa, ktorá bola v činnosti 40 sekúnd.
Zostali spojené káblami
Po skončení činnosti brzdiacej rakety sa mal prístrojový modul automaticky oddeliť od návratovej kabíny, ale nedošlo k úplnému oddeleniu, keďže oba diely ostali spojené niekoľkými káblami. Táto nepredvídaná a jediná mimoriadna udalosť sa vyriešila sama - prepálením káblov v dôsledku aerodynamického ohrevu v atmosfére. Vo výške 7 000 metrov sa otvoril hlavný padák vesmírnej lode, krátko nadol bol odstrelený kryt za Gagarinovou hlavou a kozmonaut bol so sedačkou vystrelený z lode.
Sovieti zaklamali
Po uvoľnení zo sedačky otvoril Gagarin padák a o 10.55, po hodine a 48 minútach letu, pristál na poli neďaleko dedinky Smelovka. Prázdna návratová kabína pristála o 2,5 km ďalej. Fakt, že kozmonaut a kabína pristáli oddelene, priznali Sovieti až v roku 1971. Predpisy medzinárodnej leteckej federácie FAI totiž v tom čase vyžadovali na to, aby kozmický let bol zapísaný do zoznamu FAI, pristátie kozmonauta spolu s kabínou (teda v nej).
Prezradil mu kód
Aj mnohé ďalšie skutočnosti o prvom lete človeka do vesmíru boli odtajnené až po rokoch. Loď mala napríklad kódom zablokované ručné ovládanie (nebolo vtedy zrejmé, aký vplyv bude mať na človeka bezváhový stav), ale pre istotu bol kód na palube v zapečatenej obálke. Neskôr vyšlo najavo, že Kamanin kód Gagarinovi oznámil už pred letom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
