Dokonca priznáva, že v kontakte s cudzími ľuďmi je dosť nekomunikatívna. Len ťažko by ste ju stretli, ako si vtipom a šarmom vybavuje čosi s "kolegami" policajtmi. Miluje svoje zázemie, pokoj, hovädziu polievku a šport. A priznáva, že dnes si život vychutnáva omnoho viac ako kedysi... Helena Krajčiová.
Sotva ste vošli do hotela, hneď vás slovom „kolegyňa" oslovili SBS-kári. Zdá sa vám to ešte vtipné?
- Nezdá, väčšinou toto oslovenie ani nijak nerozvíjam. Slušne sa odzdravím, ale do debaty sa nepúšťam. V kontakte s cudzími ľuďmi nie som veľmi komunikatívny typ.
Ani v prípade, že vás zastavia kvôli dopravnému priestupku?
- Nie. Pokutu radšej zaplatím a idem ďalej. Nesnažím sa spriateliť alebo si niečo vybaviť. Občas mi ju odpustia, ale neviem, či je to práve kvôli postave Skarlet Balážikovej z Profesionálov.
S kapelou Fragile ste často na cestách. Vedeli by ste si zvyknúť na kočovný život, aký viedli herci a umelci kedysi?
- Ak by som sa narodila do kočovníckej rodiny, bolo by to pre mňa zrejme prirodzené. Kedysi kočovali celé rodiny, bolo to normálne. No ak by som dnes musela kvôli svojej práci začať jazdiť po svete, mala by som s tým asi problém. Dosť nerada totiž trávim čas na cestách, mám rada svoje zázemie, nikde si neoddýchnem tak dobre ako doma.
Pri čom si viete najlepšie oddýchnuť?
- Mám rada, keď si môžem ísť zašportovať, potom si urobím kúpeľ, niečo dobré si uvarím, počúvam pri tom dobrú muziku, napr. Stinga, alebo aj len tak hocijaké rádio...
Púšťate si aj cédečko Fragile?
- Vypočula som si ho, keď bolo nové, teraz ho už nepočúvam.
Varíte rada?
- Ani nie, ale z času na čas si uvarím hovädziu polievku. Tá mi veľmi chutí.
Vývarové polievky mi evokujú domov.
- Aj mne... Celá naša rodina je totiž veľmi polievková.
Čo vám ešte navodzuje pocit domova?
- Isté vône, teplo a najmä pokoj.
Máte dosť pokoja popri vašom hektickom pracovnom živote?
- Popravde, pokoj mávam iba počas prázdnin alebo počas vianočných sviatkov. Vtedy sa rada vyberiem na lyže, zahrať si tenis, chodím behať so psami alebo si upratujem. Ak mám čas, aj upratovanie je pre mňa relax. Vtedy si dám do poriadku papiere a veci, na ktoré inak nemám čas.
Naďabíte občas počas upratovania na nejaké zabudnuté veci? Zápisníčky, denníky, zošitky...
- Nie. Denník som si písala len na jednej dovolenke. Do rohu každej strany som kreslila malé zvieratko, tuším to bola sova, vždy v trochu inej polohe. Takže keď som stránky rýchlo obracala, sova sa hýbala. To bolo jediné, čo ma na písaní denníka bavilo...
Prepadli ste niekedy aj nejakej inej, napr. zberateľskej vášni?
- Mojou veľkou vášňou je tenis. Nielenže ho rada hrám, ale som hodiny schopná pozerať športové prenosy a už niekoľko rokov nevynechám ani Medzinárodné otvorené majstrovstvá Francúzska.
A čo rituály? Máte niečo, čím zaručene zaženiete stres?
- Športom. Keď mi nie je dobre, idem si zabehať.
Čo okrem športu vás dokáže naplniť, urobiť vám radosť?
- Keď sa mi darí v práci.
Pamätáte si na prvé divadelné predstavenie, ktoré ste videli?
- Bola to nejaká opereta v pražskom Karlíne, na ktorej názov si už nespomeniem, ale veľmi presne si pamätám kostýmy. Celé predstavenie som totiž „študovala", či sú naozaj tak dobre ušité, alebo je to len klam. Vôbec netuším, prečo ma tak zaujali práve kostýmy, ale toto je moja najsilnejšia spomienka.
Mnoho hercov priznáva, že najsilnejšou drogou na herectve je pre nich potlesk...
- Áno, potlesk znamená úspech. A úspech je motivačný. Ak človek cíti, že je v niečom úspešný, vačšinou má chuť v tom pokračovať. Ja som sa herectvu venovala od detstva a mala som pocit, že mi to ide ľahko. Preto som si podala prihlášku na konzervatórium.
Hovoríte, že vás motivuje úspech. Niet však vari remesla, v ktorom by musel človek častejšie obhajovať svoje schopnosti ako umenie.
- Samozrejme, po každom veľkom úspechu môže prísť aj neúspech. No nikdy som sa nedostala do stavu, že by neúspech prevažoval nad úspechom.
Máte herecké polohy, v ktorých sa cítite najistejšie?
- Páčia sa mi tragikomické polohy.
Mnohí vás pritom pasujú za komičku.
- Asi by mi to malo lichotiť, lebo u nás sa okolo komikov robí stále akási bublina, znie to tak elitársky - že nás je päť a koniec. No ja by som samu seba nazvala herečkou.
Diváci, ktorí sledujú Panelák, vás vnímajú ako rozvážnu Luciu, policajti sledujúci Profesionálov ako vtipnú Skarlet. Kto z nich je bližšie k vašej reálnej povahe?
- Myslím, že v reálnom živote mám obidve tieto polohy. Akurát pred ľuďmi, ktorí nepatria do môjho blízkeho okolia, som prevažne rozvážna a s blízkymi sa aj rada pojaším.
Držíte si od cudzích odstup?
- Áno. Zabávať sa s cudzími ľuďmi nie je pre mňa celkom prirodzené.
Je pre vás prirodzené užívať si bohému spojenú s vašou profesiou?
- Už si ani nepamätám, kedy naposledy som absolvovala nejakú párty spojenú s alkoholom. Skôr si dám pohárik, keď som na lyžovačke. Tam to človek dostane veľmi rýchlo z tela, atmosféra je uvoľnená... V rámci práce na to nemám čas, ani chuť.
Šport je s vaším životom veľmi úzko spätý. Nikdy ste neuvažovali o tom venovať sa mu profesionálne?
- Športovala som síce od detstva, v ničom som však nevynikala, ani nevynikám. Rodičia ma brávali na lyže, priviedli k tenisu, vtedy som si však vôbec neuvedomovala, aké je to super. Robila som to, pretože ma so sebou zobrali, takže viac-menej z povinnosti. Dnes ma šport baví. Viem si ho omnoho viac vychutnať.
Baví vás aj život viac ako kedysi?
- Bezpochyby si viem dnes pekné veci vychutnať omnoho intenzívnejšie ako kedysi. Takže áno, baví ma viac.
Čo je to krásne, čo vám spríjemňuje život?
- Rodina, dobrá práca, priatelia, život si neviem predstaviť ani bez športu a prírody, ktorá je s ním veľmi úzko spätá.
Vravíte, že rodina je na prvom mieste. Máte na ňu dostatok času?
- Počas prázdnin sa jej snažím vynahradiť to, čo zanedbám počas sezóny.
Nikto vám to zanedbávanie nevyčíta?
- Moji rodičia sú veľmi zlatí a ak som zavalená prácou, nikdy mi nevyvolávajú s výčitkami v hlase.
Nerobí nedostatok času šarapatu ani v partnerskom vzťahu?
- Kde je vôľa, tam je cesta. Ak sa chce, dá sa stihnúť všetko. (úsmev)
Profil:
Helena Krajčiová (* 1975, Skalica)
je divadelná, televízna, dabingová a filmová herečka a speváčka
vyštudovala konzervatórium a herectvo na VŠMU. Počas štúdia účinkovala na rôznych scénach. Po štúdiu sa stala členkou Slovenského národného divadla, z ktorého odišla a teraz je na voľnej nohe.
Účinkovala aj v divadle Nová scéna v muzikále Hello Dolly!, v ktorom stvárnila hlavnú postavu. V roku 2004 získala ocenenie Talent roka.
v súčasnosti hosťuje v SND, účinkuje v divácky úspešných televíznych seriáloch, ako speváčka pôsobí v skupine Fragile a je známa aj vďaka dabingu.
prvou filmovou úlohou bola postava Márie vo filme Pokoj v duši, za ktorú získala cenu Slnko v sieti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
