Kauza dlhov a eurovalu je totiž na Slovensku predmetom takého populizmu, že hoci je stále zrejmejšie, že "riešením je poslať krajinu, ktorá nedokáže plniť záväzky, do bankrotu", človek sa vzpiera zaradiť do zákrytu s jednoduchým populistom.
Ale všetko má svoju hranicu. Nalievareň z eurovalu (EFSF), ktorú s podmienkou ďalších rozpočtových škrtov odhlasovali ministri financií EÚ, pomôže Lisabonu najskôr k tomu, že zbankrotuje neskôr a drahšie. Triviálny argument je, že nová európska pôžička (alebo "pôžička") im ďalej zvýši štátny dlh, ktorý je dnes vyše 90 percent HDP, pričom škrty-reformy verejných výdavkov, ak aj prejdú, prichádzajú nieže neskoro, ale ešte spomalia i tak slabý rast ekonomiky, ktorá je v Portugalsku závislá na míňaní štátneho sektora. To nie je výmysel z košickej krčmy, ale väčšinový analytický konsenzus krížom spektrom od európskych federalistov až po tých, ktorí by euro rozpustili ako kocku cukru... Napr. The Economist, ktorý bol vždy jasne "proeurópsky" a ešte minulé leto vznik EFSF podporoval, už teraz hovorí, že "grécka, írska a portugalská ekonomika sú v neudržateľnom stave. Musia reštrukturalizovať hneď".
No. Reštrukturalizovať je bankrot, resp. odpísanie časti dlhov. Vysoké riziko, že budú skôr ako neskôr nútené odpisovať dlhy ešte väčšie ako dnes, mení euroval na iracionálny produkt ešte aj v kontexte EÚ... V tejto perspektíve bledne už aj (stále pôsobivý) argument, že krachy nemôže chcieť nikto, kto zažil a videl spáleniská po Lehman Brothers...
Grécko, ktoré by už malo akože odušu reformovať, práve ohlásilo deficit 2010: nad 10 percent HDP. O nich sa pritom vedelo, že sú pod čiarou ponoru, už keď sa rozhodovalo. Práve z gréckeho precedensu povstala zamlčaná idea EFSF, ktorá znela, že jeho funkciou je odstrašenie špekulantov, takže v reáli nejde o veľa, lebo požičiavať ani nebude, keďže až trhy uvidia tú ohromnú sumu, uznajú márnosť snahy. Opak je pravdou. Írsko zbúralo ilúzie a Portugalsko je posledná zastávka, ktorú euroval ešte ustojí. Na Španielsko je už krátky a plán, čo robiť, až začnú šplhať k 8 percentám jeho úroky, nemá ani jeden z rozumov, ktoré kývli (podmienečne) Portugalcom. Pričom najzáludnejšia pointa je, že "od r. 2013 by mali mať pôžičky z ESM II prednosť pred inými, takže investori sa boja, že budú ´ostrihaní´, čo logicky všetky záchrany blokuje" (Economist). Tak.
Problém slovenského populizmu je, že asi tak sedem rokov zmeškaná hra na opozíciu proti Bruselu vytvára deštruktívnu atmosféru. Napríklad, akože "máme ich na krku", resp. "rozdiel medzi nami a Grécku podobnými krajinami je v tom, že kým my sa snažíme s dlhom bojovať, sporíme kde sa dá, v tých krajinách tento záujem chýbal". Jedno i druhé sú omyly väčšie ako Petronias Towers a prekážajú racionálnemu uchopeniu situácie, v ktorej sme. Napr. aj poznaniu, že sú určité scenáre, v ktorých je vzdialenosť medzi Lisabonom a Bratislavou kratšia než jeden rok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
