SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Daniela (23) skončila štúdium herectva v Banskej Bystrici. Nad ponukou Spišského divadla dlho neváhala. Rodená Bratislavčanka s odchodom na východ nemala problém.
"Za päť rokov štúdia som si zvykla byť mimo domova. Zvykám si aj tu. Rodina sa spočiatku tej vzdialenosti obávala, no ja som tu zatiaľ spokojná," uviedla Daniela.
Konečne princezná
Za pár mesiacov už má za sebou niekoľko rolí. Štyri v rozprávkach. Práve tie odštartovali jej kariéru na Spiši. "Oslovili ma s rozprávkou Lomidrevo. Princeznú som ešte nikdy nehrala, tak som bola rada, že konečne," podotkla s úsmevom Daniela.
Stvárnila aj motýlika a prasiatko. Hlavnej úlohy Baltazára Banána sa zhostila v poslednej premiére. Účinkuje v hre Všetko o ženách, komédii Don Juan v pekle a monodráme Hrdý Budžes, ktorú sama režírovala. Rada by si skúsila aj tragédiu. Najradšej shakespearovskú v klasickom ponímaní.
Sen o divadle
O herectve snívala už od detstva. Už ako tretiačka mala prvú rolu - bola zlou kráľovnou v Snehulienke. "Od malička som doma bola akýmsi šašom. A myslím si, že mi to ostalo i dnes. Aj teraz, keď nie som v niečom dobrá, niečo mi nejde, robím si zo seba srandu," prezradila.
Snívala aj o lesku Hollywoodu. Byť veľkou herečkou, zarábať a peniaze investovať do pomoci zvieratám. Neskôr sa však zamilovala do divadla. "Milujem vôňu javiska, všetok ten divadelný prach, reakcie divákov v daný moment."
Dvojúloha Done Anny i stareny v hre Don Juan v pekle jej sadla. "Nemala som veľké problémy s tým, že mám byť feministka. Aj v súkromí mám feministické názory. Skôr si kladiem otázku, či som starenu presvedčivo zahrala. Niektoré ťahy som odpozorovala od mojej babky. Ako naširoko chodí, ako si sadá. No niekedy počas hrania si uvedomím, že taký rýchly pohyb by asi staršia žena neurobila. Doňa Anna je iná. Aj keď sa s Donom Juanom stále háda, dúfa, že s ním odíde do neba. Veď ona ako pobožná v pekle nemá čo robiť. Zhostiť sa toho bolo ťažšie, keďže nie som veriaci človek," zamyslela sa.
A aká je D. Švolíková v súkromí? "Som extrovert. A dosť náladová, to je asi moje najväčšie negatívum. Ale do práce to neťahám. Keď nehrám, rada siahnem po knihe. Chodievam so psom do prírody, napr. aj zbierať hríby. Ale radšej s niekým, kto ich pozná... No a keď som v Bratislave s mojou rodinou, najradšej mám, keď si spolu zahráme nejakú spoločenskú hru."
Začínajúca herečka tvrdí, že nemá maniere. "Možno, ak sa dostaví tréma, snažím sa ju predýchať. Niekedy to zaberie, inokedy vôbec. Pred predstavením sa sústredím na prvú vetu, prvú scénu a vtedy viem, že nič nezabudnem. Vyskúšala som si to už pri školskom prednese a funguje to dodnes," dodala herečka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
