Nižšie ceny a príjemní, aj keď trochu chaotickí ľudia, ich aj po roku života vo Vietname stále fascinujú.
Viacerí Slováci sú svedkami čoraz väčšieho rozrastania sa vietnamskej komunity na Slovensku. Kým ľudia odtiaľ prichádzajú za lepšou budúcnosťou a prácou k nám, Prešovčania Mária Čokinová a Marián Markovič to urobili opačne.
Impulz prišiel práve od Mariána, vyštudovaného pilota. Jedného dňa zbadal na internete inzerát, že hľadajú pilota pre Vietnam Airlines. Neváhal, poslal žiadosť a spoločnosť ho vybrala. Nadišlo dlhé premýšľanie, či naozaj ísť. Obaja mali dobrú prácu a zázemie v Prahe, no napokon zhodnotili, že "poletia" za ďalšími zážitkami a skúsenosťami. Dnes neľutujú.
"Marián vedel takmer hneď, že pôjde. Mne trvalo rozhodovanie asi pol roka. Nikdy som v ázijských krajinách nebola. Nevedela som, čo mám očakávať. Nakoniec rozhodlo srdce a ja som šla za ním," prezrádza krásna Prešovčanka.
Marián: Je to tam lepšie, ako som čakal
Keď prišli do Hočiminovho mesta (v minulosti Saigon), bol to pre nich kultúrny šok. Chaotická doprava, na prvý pohľad komplikovaný jazyk, zvláštne zvyky či neustále horúce počasie boli fakty, na ktoré si však dvojica celkom rýchlo zvykla.
"Dovtedy som lietal pre České aerolínie po Európe, ale vždy som chcel skúsiť niečo v zahraničí. Nakuknúť aspoň načas, ako to tam funguje. Vietnam ma lákal, v tom čase, keď sme s priateľkou riešili, čo ďalej, to bola vlastne aj jediná možnosť. Mal som však dobré referencie od iných pilotov, tak som sa nechal presvedčiť. A je to lepšie, ako som čakal," hovorí Marián, ktorý je súčasťou najväčšieho vietnamského mesta už rok.
V 8-miliónovom meste jazdí 5 miliónov motoriek
Spoločne obývajú jeden z mnohých mrakodrapových komplexov pre zahraničných prisťahovalcov pracujúcich vo Vietname. Bývajú na 28. poschodí, na čo si už zvykli, ako aj na samotný netradičný život tam.
"Keď sme prvýkrát vystúpili, boli sme šokovaní hlavne dopravou. Vietnamci jazdia všetkými smermi a jednosmerná ulica vôbec neznamená, že sa pôjde iba jedným smerom. To, že ide človek po chodníku, tiež vôbec neznamená, že ho nič nezrazí a červené svetlá majú od stopky ďaleko. Mesto má asi 8 miliónov obyvateľov a z toho 5 miliónov jazdí na motorkách. Pre Európana alebo Američana je zložité pohybovať sa, vládne tam úplný chaos," smeje sa pilot.
Omnoho jednoduchšie sa už prispôsobovali strave, ktorá je vraj výborná. "Skvelá. V lietadle, reštaurácii aj na ulici. Špeciálne sme si obľúbili Pho Bo - čo je tradičná vietnamská polievka, kuracia alebo hovädzia, ktorú načapujú do veľkej misky, kde je mäso a ryžové rezance. Dá sa tam veľmi dobre nakúpiť, všetko je tam neporovnateľne lacnejšie - aj potraviny. Liter benzínu stojí v prepočte asi 15 starých slovenských korún. Nehovoríme o tom, že oblečenie je tam ešte lacnejšie, ako predávajú na Slovensku. Klasické tričká dostať za maximálne 100 korún. Prenájom je tam síce pomerne drahý, no inkaso nevychádza ani na tisíc korún mesačne," uvádzajú východniari.
Letí karaoke, ale aj americká popová hudba
Do víru vietnamského života ich uviedla nová kamarátka Minh Mai s rodinou. Stretávajú sa s ňou doteraz, ako aj s inými priateľmi, ktorých si za ten čas našli.
"Je tam pomerne dosť Čechov, lebo tam pôsobí jedna česká firma. Známych sme si už však našli aj medzi domácimi, s ktorými chodievame do reštaurácií alebo barov. Najzábavnejšie sú karaoke bary, lebo tie Vietnamci zbožňujú. Letí tam americká hudba, moderná a ich vietnamská. Majú radi karaoke alebo aj vlastné playstation s mikrofónmi, stále spievajú tie ich piskľavé pesničky," smeje sa Mária.
Aj keď tam už žijú dlhšie, jazyk sa ešte kompletne nenaučili. Pár slovíčok a fráz už ovládajú.
"Vietnamský jazyk je na slovnú zasobu chudobný a jednoduchý, ale pre zahraničného človeka je zložitý. Má 6 rôznych tónov, čiže jedna slabika môže v šiestich rôznych tónoch znamenať niečo úplne iné. Je veľmi ťažké sa to naučiť," zhodujú sa. Marián dodáva: "Moja komunikácia s vietnamskými letuškami je niekedy veľmi vtipná. Objednám si kolu a donesú mi mlieko," podotýka pilot s úsmevom.
Pamiatky tam nenájdete
Keď sme sa Prešovčanov pýtali, či si boli obzrieť aj nejaké pamätihodnosti Hočiminovho mesta, len sa pousmiali.
"Vojna sa skončila pred 30 rokmi, nie je tam teda nič. Len jedna katedrála a pár secesných domov ešte z čias francúzskej nadvlády. Sú tam len domčeky, moderné mrakodrapy a nákupné centrá," uviedol nás do reality Marián.
Rovnako nám objasnil záhadu hrubo obliekajúcich sa Vietnamcov, ktorí žijú u nás. "Nie sú zvyknutí na zimu, po celý rok je tam teplo alebo horúco. Rozdiel je len v tom, že počas obdobia dažďov sú tam búrky každý deň, a to veľmi silné. Celý rok je tam okolo 30 stupňov, pri suchu je cez deň 32 cez deň aj v noci," dodal.
Mária: Miestni pracujú pomaly
Nájsť si prácu vo Vietname je pre cezpoľných veľmi náročné. Marián ju mal jasnú. Lieta na vnútroštátnych linkách a s robotou je nadmieru spokojný. O čosi ťažšie to mala jeho priateľka Mária.
"Učím na súkromnej vysokej škole public relations a biznis english. Chcela som si nájsť niečo praktickejšie a nie edukatívne, ale je to zložité. Vietnamci akceptujú len svojich. Ostatní si hľadajú robotu ťažko aj kvôli byrokracii. Pracovné povolenie stojí veľa námahy. V školstve sú však celkom otvorení a majú radi odborníkov," hovorí mladučká učiteľka, ktorá sa venuje najmä študentom popri zamestnaní. Okrem nej sú v škole už len samí vietnamskí a singapurskí učitelia.
Pre Máriu je každá hodina kuriozitou. "Sú disciplinovaní, no pravidelne na ňu meškajú. Bežné je 15 minút a bez ospravedlnenia. Telefonáty si vybavujú nahlas na hodine, nesnažia sa to ani zakryť. Keď ohlásim vopred písomku, na ďalšiu hodinu nikto nepríde," smeje sa.
Ak by chcela niečo vybaviť medzi 11. - 14. hodinou, nemá šancu. "Vtedy majú siestu, zamknú sa v miestnosti a spia. Všeobecne je ich pracovné tempo veľmi pomalé, nevidím ich nikdy pracovať, stále sa niečím zabávajú, vystrihujú si veci, fotia sa..." vymenúva veselé zážitky z pracovného života Maria.
Dlho si tiež zvykala na frázu, ktorou sa miestni zdravia. "Neopýtajú sa, ako sa máš, ale čo si jedla," hovorí s úsmevom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
