Milióny, z ktorých sa tešil medzitým, získal aplikáciou jednej z prvých finančných hier typu pyramída, ktorými ožobráčil tisícky Američanov. Volal sa Carlo Pietro Giovanni Gugliemo Tebaldo Ponzi (známy i pod menami Charles Ponzim a Pone).
Carlo, ktorý sa doma životom iba pretĺkal, nečakal, že skončí po rôznych príležitostných prácach v kuchyni pri umývaní riadu a v úbohej ubytovni s lôžkom na dlážke. Ale USA dali šancu i bystrému Talianovi a zakrátko už bol čašníkom. Keďže klamal hostí, vyhodili ho.
Zamieril do Kanady. Zamestnal sa v banke talianskeho krajana, ktorý sa špecializoval na poskytovanie úverov prisťahovalcom. Banka skrachovala, Carlo tam však nadobudol cenné finančné skúsenosti. Keď však chcel z cudzej šekovej knižky vyberať peniaze, skončil prvýkrát v base. Sotva odtiaľ vyšiel, vrátil sa za mreže, keď sa v kanadsko-americkom pohraničí zaplietol do prevádzačstva ilegálnych prisťahovalcov. Pre bachárov sa stal žiadaným tlmočníkom - v amerických väzniciach sedeli mnohí Carlovi talianski krajania.
Supertip z poštovej obálky
Carlo sa po rokoch túlačiek a pobytov za mrežami pobral do amerického Bostonu. Tam sa zoznámil so stenografkou Rose Mariou a v roku 1918 bola svadba. Napriek tomu, že sa jej "zabudol" zmieniť o kriminálnej minulosti a ona sa o nej dozvedela až z listu budúcej svokry. Carlo s neveľkým úspechom skúšal šťastie v obchode.
Život mu radikálne zmenila obyčajná poštová obálka s reklamou na medzinárodné poštové kupóny (IRC). Bolo nimi možné platiť na poštách v zahraničí, ale aj vymieňať ich za kolky. Vinou povojnovej inflácie bolo tak možné výnosne špekulovať s cenami za tieto ceniny.
A Carlo hneď začal veľký obchod s pomocou talianskych príbuzných. Po prekonaní menších byrokratických prekážok bežal biznis naplno a Carlo si trúfol osloviť známych s ponukou dobre investovať. Sľúbil do 45 dní zvýšiť zisky o 50 percent a o 90 dní až stopercentné zhodnotenie investície. Po krátkom experimentovaní v užšom okruhu známych v Bostone a okolí úspešne vyplácal prvým investorom zisky z peňazí ďalších, ktorí ochotne vstupovali do systému. Časom došlo k situáciám, že pred sídlom jeho Spoločnosti pre obchod na Školskej ulici stáli v nekonečných radoch stovky ľudí, aby mu zverili svoje peniaze - celoživotné úspory či sumy za narýchlo a pod cenu predané nehnuteľnosti.
Systém pyramídy prekvital
Prvá rozsiahla operácia - pyramída - prebiehala presne tak, ako ju neskôr spoznávali nešťastníci aj inde vo svete. Na vrchole pyramídy stál Carlo, ktorému sa peniažky hrnuli a na spodku nešťastníci, ktorí vyšli na mizinu. Chudobný prisťahovalec sa časom topil v blahobyte - kupoval prepychové domy s bazénmi, mame zaplatil cestu z Talianska do USA luxusnou loďou a kajutu, v akej zvykli cestovať milionári. Samozrejme, niektorým bolo jeho podnikanie podozrivé, pochybovačov však umlčal aj verdikt súdu, ktorý jednému naparil vysoký finančný trest za to, že sa dopustil voči pánovi Ponzimu nactiutŕhania.
Ale časom mu dali za pravdu. Ponzi najprv nedokázal zaplatiť faktúru za nábytok. Potom dlhy rástli a s nimi aj znepokojenie investorov, ktoré prerastalo do paniky. Carlo nijako a nikdy nemohol vyplatiť všetkých vkladateľov. A keď sa do podozrivej operácie napokon vložili kvalitnejší vyšetrovatelia, obraz katastrofy bol jasný.
Po rokoch sa Carlo, preklínaný tisíckami oklamaných Američanov, opäť dostal do väzenia za poštové podvody a krádež. Dostal sa odtiaľ v roku 1934 a pred basou ho čakal rozzúrený dav nešťastníkov, ktorých ožobráčil. Pobral sa radšej na Floridu, kde ľudí podvádzal kšeftovaním s pozemkami, neskôr pracoval v Brazílii ako zástupca leteckej spoločnosti. Tam v charitatívnej nemocnici v roku 1949 zomrel. Jeho najbližší priateľ, holič Francesco informoval, že Carlo mal vo vrecku posledných 75 dolárov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
