Od útleho detstva je ich motiváciou kopec, ktorý sa záhadne dvíha v rovnom teréne a pripomína oválny peceň chleba.
Z Hrádku do blázinca
Aj keď oficiálnym názvom martinského kopca je Hrádok, ľudia provokujúcu terénnu vyvýšeninu vytrvalo a dôsledne nazývajú Attilovým hrobom. Vďaka pomenovaniu majú mnohí veľkí i malí Martinčania o preslávenom mužovi z Ázie prekvapujúco detailné vedomosti.
Priam z rukávov sypú, že otcom tohto hunského bojovníka bol náčelník Mundiuch, ktorý Attilu (narodil sa okolo roku 435) splodil s jednou z mnohých žien svojho harému. Mama azda pochádzala z Číny. Otec zomrel, keď mal Attila 6 rokov. V trinástich bol rukojemníkom na dvore západorímskeho cisára Honoria v dnešnej Ravenne. Pobyt v "civilizovanejšom svete" mu však nezabránil v počínaní, prostredníctvom ktorého si vyslúžil slávne pomenovanie Attila - bič Boží. Pretože ľudia, ktorí sa s hunskými bojovníkmi stretli a prežili to, sa zhodli v názore, že tohto chlapa zoslal medzi nich sám Boh - ako trest za bezbožnosť a neposlušnosť.
Attilov život, to boli až do roku 451 takmer samé víťazstvá. Hunom prinášali lavíny bohatstva, ktoré porobené kmene a ríše museli platiť ako výkupné či skôr ako výpalnícke poplatky. Na rieke Marne pri Chalons však v júni 451 dôležitú bitku nevyhral a po rokoch sa obrátil nazad k rodnému východu. Mal pred sebou ešte dva roky života a jedným z miest pobytu mala byť lokalita v širšom prostredí Karpatskej kotliny.
Dráma svadobnej noci
Martinčania vám s chuťou priblížia vždy aj pikošky z Attilovej svadobnej noci. Burgundská princezná Ildikó sa v roku 453 stala sedemnástou manželkou Attilu. Po náležitej svadobnej hostine sa novomanželia odobrali do postele, z ktorej však ráno vstala živá už iba Hunova žena Ildikó. Mladomanžel ležal mŕtvy v krvou zaliatej posteli. Z množstva hypotéz a odhadov znie najrozšírenejšia:: Ildikó ho zaklala dýkou a veľmi rýchlo ho po poprave nasledovala na druhý svet. Ale možno to ženích prehnal s alkoholom a zadusil sa zvratkami.
Po dráme svadobnej noci riešili Huni otázku Attilovho pohrebu a dôstojného miesta posledného odpočinku. A tu sa otvára vejár pravdepodobných i vyfantazírovaných tvrdení, kde bol Attila pochovaný.
Naše tipy: Turiec a Senec
Martinčania sú po generácie v názore jednotní: Huni pochovali Attilu na brehoch riečky Jordán. Tak sa nazýva bystrina, ktorá tečie z fatranských hôr k Martinu. A okolo kopca Hrádok. Pána Františka Štěpána pevné presvedčenie viedlo v roku 1935 k veľkej investícii - úspory vložil do skúmania v kopčeku Hrádok, kde hľadal najprv cestou veľkej jamy a potom tunela Attilov hrob. Keby to vyšlo, vklad by sa českému investorovi vrátil v zlate. Lebo podľa legiend vložili Attilu do troch truhiel - z rýdzeho zlata, poctivého striebra a napokon pevného železa. A odpočíva uprostred drahých kameňov, zlata, striebra, cifrovaných zbraní po boku s Ildikó a svojím koňom. Pán Štepán však hľadal márne a skončil v pražskom blázinci.
Iní hľadali Attilov hrob na Slovensku aj pri Senci, Dunaji a Tise. V roku 2008 sa vynorili chýry o tom, že slovenským múzejníkom núkali nálezcovia zlaté predmety - z Attilovho hrobu z okolia Seneckých jazier. Dnes - zajtra príde podobný chýr odinakiaľ.
Martinčania vedia svoje - ich Hrádok ešte nik poriadne neprekopal. A jedného dňa sa z útrob turčianskej zeme vynorí nápis Fulgur conditum. Upozorňuje, že v hrobe Attilu je pochovaný ako ochranná temná sila aj hrom. Ale oni vedia, že po stáročiach už svet žiadny hrom neohromí - slávou zablýska až ich epochálny nález, ktorý predpovedali generácie obyvateľov srdca Turca - Martina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
