Faktom isteže je, že keby bolo ozaj odpočúvané celé vedenie parlamentu, plus jeden minister (Nagy) k tomu, k čomu sa vyjadroval predseda Smeru, tak by šlo o megaškandál prvého stupňa v ktorejkoľvek krajine. Potom totiž existuje iba alternatíva, že alebo štát spravuje a riadi mafia, alebo orgány činné v trestnom konaní dramaticky zneužívajú svoje privilégiá. Do úvahy môže prísť ešte aj tretia, ozaj kataklizmatická variácia: Teda, že aj vedenie parlamentu, aj polícia sú z mafie...
To všetko ale platí o štátoch, kde slovo verejného funkcionára, poslanca, politika, ešte má nejakú (papierovú) váhu. Na Slovensku ale máme, našťastie, ešte možnosť štvrtú: Fico splieta do bludu ako Rudé právo, ktoré čítaval za mlada. Tým nie je povedané, že zaručene fabuluje i teraz, avšak história i okolnosti nahovárajú, že vlastné peniaze sa oplatí staviť len na číslo štyri.
Dôkazom ešte väčšej sily, že Fica načisto opantal humor, než reči o „jednom škandále", je jeho návrh Lipšicovi. Toto počúvajte: „Ak ide o odpočúvanie verejných činiteľov, tak minister vnútra by mal byť otvorený a povedať príslušnému výboru, že títo a títo politici sú odpočúvaní z týchto dôvodov (...)". Áno. Je naprosto evidentné, že závažnú trestnú činnosť, podozrenie z ktorej je podmienka nasadenia odposluchu, vyšetríte a dokážete verejnému činiteľovi najlepšie tak, že na parlamentnom výbore ohlásite, že je odpočúvaný. Jedine tak máte istotu, že odpočúvanie bude úspešné a povedie k odhaleniu páchateľa. Geniálne. No. A tento Fico bol štyri roky predsedom vlády. Sa čudujete ešte, že sme skoro zbankrotovali?
Palivo do príbehu, o ktorom sme písali nedávno a nemá novú pointu, nalial opäť „disident" Štefanov. Ten, ktorému za účasť na nástenke hrozí hlasovanie o imunite a (možno) odchod do teplákov. Čiže element, ktorý má najsilnejší z motívov ohovárať políciu, vyšperkoval o jeden detail legendu, s ktorou prišiel pred mesiacom. Vtedy malo byť odpočúvaných dokonca 40 ľudí s indíciou, že „Lipšic sústreďuje moc vo svojich rukách". Minister vnútra to zaprel výrokmi o „absurdnostiach", resp. o „legálnych odpočúvaniach", o ktorých on, údajne, nevie... Čo iné mu zostáva? Hm, hm. Určite nie občianska žaloba, ktorú Lipšic na Štefanova za jeho výroky podal. Prenášať politický zápas na súdy je ďalšia slovenská úchylka. Minister vnútra nie je bezbranný občan, má otvorené dvere v celom verejnom priestore, aby hľadal satisfakciu.
Takže tak. Pokiaľ by na ten parlamentný výbor mal predsa len byť niekto predvolaný (pozvaný), tak je to práve Štefanov, ktorému by mala byť položená otázka, že odkiaľ má informácie, ktoré rozširuje. Keby sa toto stalo, dalo by sa povedať, že existuje ambícia uviesť pomery do akejsi vzdialenej podobnosti s normalitou. Namiesto toho si politici šuškajú fámy po záchodoch (len aby ich neodpočuli!), a keď majú plný mechúr, že to už nevedia v sebe udržať, vyprázdnia sa pred kamerou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
