Stál v úzadí, ale svojou politikou ovplyvnil európske dejiny na niekoľko storočí dopredu.
Narodil sa ako Francois Le Clerc du Tremblay (5. novembra 1577) v Paríži v starej váženej šľachtickej rodine, meno otec Jozef prijal po vstupe do orleánskej kapucínskej rehole ako 21-ročný. Mal vynikajúce vzdelanie, kontakty s kresťanskými panovníkmi v celej Európe, ovládal cudzie jazyky i umenie politiky.
Začiatky v kláštore
V detstve, ktoré prežil s matkou po otcovej smrti v rodinnom zámku Tremblay, kam odišli pred politickými nepokojmi, ho zaujalo dielo svätého Augustína a to bolo aj impulzom k novému životnému smerovaniu. Ako dospelý začal chodiť na stretnutia duchovných u kardinála, oboznámil sa s pôsobením reholí a rozhodol sa pre kapucínsku v kláštore vo Fontevraud.
Vo Fontevraud bol najväčší a najvýznamnejší kláštor v Európe, kde žili oddelene muži a ženy a ktorého predstavená podliehala priamo pápežovi, bol v ňom pochovaný Henrich II., jeho manželka Eleonóra Akvitánska aj syn Richard Levie srdce. V ňom začal otec Jozef pôsobiť a kázať ako 29–ročný. Biskup pochádzal z podobného prostredia ako otec Jozef a stretnutie oboch v kláštore Fontevraud bolo zrejme osudové, pretože v ňom sa začala ich budúca spolupráca na francúzskom kráľovskom dvore a trvala až do smrti otca Jozefa 18. decembra 1638.
Na kráľovskom dvore
Kráľ sa neznášal so svojou matkou a odmietal aj pomoc a snahu biskupa Richelieua, aby sa s ňou zblížil a odmietal aj jeho služby. Vtedy sa otec Jozef podujal na úlohu "sprostredkovateľa" a zapôsobil na kráľa svojou charizmou. Vedel sa pohybovať aj na kráľovskom dvore a tiež vďaka svojmu vzdelaniu, pôsobeniu medzi duchovenstvom, kontaktom s kapucínmi i kráľovskými dvormi mimo Francúzska, mal určitý vplyv aj na kráľa. Mal veľký podiel na tom, že kráľ prijal Richelieua do svojich služieb, ktorý sa stal v roku 1616 štátnym tajomníkom a v roku 1622 kardinálom. Stal sa jeho pravou rukou a vykonával za kráľa väčšinu štátnických povinností.
Aký bol Richelieu, na to sú viaceré "metre". Niekoľké ho hodnotia podľa opisu autorov románov, napr. Alexandre Dumas st. ho stvárňuje v Troch mušketieroch ako intrigána v kňazskom rúchu. Taký je aj vo filmoch. Iné metre ho merajú ako duchovného, štátnika, diplomata, prvého ministra kráľa, ktorý bol fakticky prvým premiérom a reálnym politikom. Usiloval sa s kráľom o oslabenie moci šľachty, o absolutistickú vládu, ktorá vyvrcholila za Ľudovíta XIV. a proklamoval myšlienku: kráľ sa zodpovedá Bohu a nie cirkvi, šľachte, ľudu. Richelieu bol vynikajúcim diplomatom a stál v čele medzinárodnej politiky svojej doby, kedy sa Francúzsko stalo európskou veľmocou jeho zásluhou a zásluhou jeho šedej eminencie otca Jozefa.
Spravodajské informácie
Ako prvý minister a ani ako diplomat sa Richelieu nezaobišiel bez spravodajských informácií, akrátka - bez špiónov. Spravodajskú službu začal budovať otec Jozef ešte pred nástupom biskupa Richelieua do funkcie štátneho sekretára. Otec Jozef pre vytvorenie spravodajských služieb dokázal nadväzovať kontakty v talianskom aj nemeckom prostredí, využíval styky s kapucínmi, vysielal kapucínskych misionárov priamo do Osmanskej ríše. Keď už bol Richelieu kardinálom, písal s ním poverenia a príkazy, zbieral a triedil pre neho spravodajské informácie z iných krajín. Agentmi tajných služieb boli mnísi kapucíni z rôznych konfliktných oblastí. Nikdy kardinála neopúšťal, sprevádzal ho aj na výpravách proti protestantským mestám a dedinám v južnom Francúzsku, ktoré sa skončili v roku 1629 definitívnym náboženským mierom.
Viac než diplomat
Jozef bol viac než diplomatom. Bol kardinálovou šedou eminenciou. Po roku 1635 sa angažoval vo všetkom, čo súviselo s nemeckou ríšou. Vtedy Francúzsko prestalo viesť skrytý boj proti Habsburgovcom a prešlo do otvorenej konfrontácie. Pre Richelieua bol takým dôležitým spolupracovníkom, akým bol on pre kráľa a prial si, aby sa po ňom stal kardinálom, čoho sa Jozef nedožil.
Jeho celoživotné diplomatické úsilie prinieslo po rokoch ovocie v ukončení náboženských stretov v Európe a k vestfálskemu mieru, čím boli položené základné kamene neskoršieho rozdelenia Európy. A jeho prezývka šedá eminencia je aktuálna aj dnes bez toho, aby sme poznali jej pôvod.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
