ať. Potom už ostáva len čakať, kým sonda dorazí do cieľa svojho vesmírneho putovania, aby mohla získavať údaje o nám neznámych svetoch.
Zatiaľ čo umelé družice Zeme môžu začať pracovať už zopár dní po svojom vypustení, na výsledky od sond, putujúcich k vzdialenejším vesmírnym telesám, musia vedci čakať oveľa dlhšie. Príkladom môže byť sonda Messenger, ktorej štart do vesmíru sa uskutočnil 3. augusta 2004, teda pred vyše šesť a pol rokom. Sondu do vesmíru vyniesla raketa Delta II, ktorá štartovala zo základne amerického letectva na myse Canaveral. Sonda Messenger je určená na prieskum planéty Merkúr, ktorej dráha leží spomedzi všetkých planét najbližšie k Slnku. O putovaní sondy Messenger k tejto planéte, ktorej povrchová teplota na rovníku môže dosahovať aj vyše 500 stupňov Celzia, sme v našom denníku viac ráz informovali. Pretože Merkúr leží bližšie k Slnku než naša Zem, pri priamej trase k nemu by sonda (v dôsledku príťažlivosti Slnka) neustále zrýchľovala, takže na jej spomalenie a navedenie na obežnú dráhu okolo Merkúru by sa spotrebovalo veľa paliva. Preto vedci navrhli komplikovanú, dlhšie trvajúcu, ale takpovediac úspornejšiu trasu, pri ktorej sonda využila niekoľko tzv. gravitačných manévrov, spočívajúcich v prelete popri planétach.
Týmito preletmi (raz popri Zemi, dva razy popri Venuši a tri razy popri Merkúre) bola sonda spomalená a navedená do správneho smeru, z ktorého už mohla byť „zasunutá" na obežnú dráhu okolo svojej cieľovej planéty. Toto navedenie na obežnú dráhu sa uskutočnilo 18. marca a Messenger sa tak stal prvou vesmírnou sondou, ktorá obieha okolo planéty Merkúr. Sonda bola na potrebnú rýchlosť zabrzdená asi 15 minút trvajúcou činnosťou jej hlavného raketového motora, ktorý znížil rýchlosť sondy o 3 100 km/h. „Rande" sondy s planétou sa udialo vo vzdialenosti približne 154 miliónov kilometrov od Zeme.
Podľa Erica Finnegana, ktorý je vedúcim inžinierom misie Messenger, sonda bola navedená na temer perfektnú obežnú dráhu. Táto dráha má tvar pretiahnutej elipsy, ktorej najbližší bod je približne 200 km a najvzdialenejší až 15 000 kilometrov od povrchu Merkúru. Takáto dráha bola zvolená najmä preto, aby sonda nebola dlhodobejšie vystavovaná silnému tepelnému žiareniu povrchu Merkúru. Obežná doba sondy okolo Merkúru je dvanásť hodín. Prístroje sondy začali získavať údaje 4. apríla, pričom sa predpokladá, že v činnosti budú jeden rok. Čo všetko bude sonda Messenger študovať? Primárnych vedeckých cieľov je niekoľko. Prvým z nich je presné stanovenie zloženia povrchu Merkúru.
Ďalším je charakterizovanie geologickej histórie planéty. Prístroje sondy zmerajú aj intenzitu magnetického poľa planéty a jej variácie s polohou a výškou. Meraním tzv. librácie (pomalých oscilácií) by sa mala potvrdiť existencia kvapalného vonkajšieho jadra Merkúru. Ďalšie merania by mali stanoviť povahu materiálov na póloch planéty, ktoré odrážajú radarové žiarenie. Sondu Messenger navrhlo a zhotovilo laboratórium aplikovanej fyziky Univerzity Johna Hopkinsa. Sonda má hmotnosť 450 kg a na zásobovanie jej prístrojov elektrickou energiou slúžia slnečné články a batérie typu NiH2 s celkovým výkonom 450 W. Možno ešte spomenúť, že názov Messenger síce znamená posol, ale v skutočnosti ide o akronym, znamenajúci MErcury Surface, Space ENvironment, GEochemistry and Ranging, čiže čosi ako povrch, vesmírne prostredie, geochémia a meranie Merkúru. Tento akronym bol zvolený preto, lebo Merkúr bol podľa rímskej mytológie poslom bohov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
