Avšak aj keby na Slovensko číhali, samy osebe predstavujú taký zvrat, že akékoľvek cifry z marca 2011 sú bezcenný šalát. Kto si myslí, že nejakú cenu predsa len majú, nech si pozrie ukazovatele skóre z marca 2007, čo je deväť mesiacov po predposledných voľbách (teda fáza, kde sme dnes). A skúsi nájsť vzťah k politickej realite. Najmä v prípade SaS a Most-u je nesmierne poučný.
To sa naplno vzťahuje i na marcové údaje Focusu, ktorých posolstvom je veľké zero. Nič, nula. Skutočnosť, že 45 percent Smeru vyvolalo na Slovensku odozvu, akú vyvolalo, svedčí desaťkrát väčšmi o prázdnote verejného priestoru (diškurzu), než o kvalitách-nekvalitách menovanej strany. Keby to znamenalo nejaký náznak trendu, teda že budú stúpať až po nebo ako Mirage nad Tripolisom, tak by si udalosť zaslúžila akúsi pozornosť. Primerane malú, vzhľadom na voľby za horizontom... Pričom ani komunálne či regionálne v dohľade nie sú. Dejiny sú plné záznamov, keď Smer sa v rôznych meraniach vyskytol tesne pod 50 percentami, avšak viac než 35 percent vo voľbách mu to zatiaľ neprinieslo. Niežeby existoval taký zákon, že história sa musí opakovať až do konca vekov, ale robiť okolo toho analýzy a prognózy je jeden z otvorov, ktorými sa hlúpnutie vkráda do politiky...
No. Sulíkovi zo SaS-u to dalo inšpiráciu, aby sa elektronickým obežníkom pýtal voličov a sympatizantov, čo sa im páči-nepáči na ňom a strane ako takej. Vraj im to pomôže zlepšiť politiku. Pokiaľ by šlo len o „komunikáciu tém", tak povedzme, spätnú väzbu, že ako sa reflektuje ten či onen výrok (krok) „dole", strany potrebujú. Problém môže byť, ak sa výsledkami prieskumov („vox populi") politici začnú riadiť v reálnom rozhodovaní. (Ozaj odstrašujúci prípad ukazuje Orbán, ktorý sa v rámci „národnej konzultácie" 10 miliónov Maďarov pýta, že čo by radi videli v novej Ústave...) Nie je isté, a netýka sa to len SaS, či vnímajú rozhranie medzi „komunikáciou" a politikou.
Pravdivo a paradoxne: Pri pohľade na mnohé kroky vlády by sme aj mohli byť radi, že aspoň SaS sa pokúša o „národnú konzultáciu" na slovenský spôsob. Fakt je ten, že prejavom mäkkosti a populistického nadbiehania je už signalizácia, že politici (strana, vláda) pozorne načúvajú aktuálnym náladám väčšinového občana. To je v princípe nesprávne, správcovia štátu musia denne prijímať aj rozhodnutia, ktoré sa väčšine nieže páčiť nemusia, ale ani nemôžu. Napr. pri zákone o menšinových jazykoch (ak ho vôbec prijmú) platí dokonca nepriama úmera, že bude tým lepší, čím viac sa väčšine nebude páčiť. (Nerieši nič podstatné, takže prioritné je zachovať mier pod olivami.) Skryté zlo prieskumov spočíva v tom, že vytvárajú virtuálnu realitu, ktorej vzťah k budúcemu rozdeleniu moci je síce vzdialený, avšak pripomína politikom, že ich budúcnosť viac súvisí s publikom ako ich vlastnými zásadami a rozumom.
Teda, ak nejaké majú. To je ale iný problém na inú úvahu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
