Vrcholom bola prihrávka poslanca Vargovčáka na hodine parlamentných otázok Radičovej, aby vysvetlila problém inflácie. Nech sa ľudia zabávajú.
Ale dobre. O žabomyšom zápase hovoríme preto, lebo japonská kríza a voľby (spolkové) v Nemecku začali cvičiť s cenami elektriny na západných trhoch takým spôsobom, že komu doteraz nedocvaklo, že baviť sa o inflácii optikou domácich vplyvov je nonsens, tak zmeškal poslednú príležitosť. Tá elektrina je pritom ozaj veľká výstraha. Zvýšenie o (cca) 10 percent (kde ako) je pritom len začiatok. A najmä nie izolovaná záležitosť, keďže cirkusom v severnej Afrike a Zálive, najužšie súvisiacim s ropou, konca nevidieť. Pričom o potravinách, ktoré sa na SR vnímajú ako hlavný problém, sa na roky rokúce dopredu avizuje len stúpanie a stúpanie.
Zoči-voči scenárom, ktoré sa rozprestierajú pred nami, je januárová či februárová inflácia pod Tatrami veru dokonale nepodstatná. Nie tak skrumáže okolo jadrovej energetiky. Pokiaľ Merkelová nezmení svoje rozhodnutia o pozastavení predĺženia prevádzky a prehodnocovaní bezpečnosti, na Slovensko sa bude prelievať nielen európske zdražovanie, ale aj tlaky z Bruselu, kam Nemecko a ďalší (Rakúsko!) otázku bezpečnosti „vyvezú". To bude ďalší impulz. A presne o tom sa rozhoduje teraz v kuloároch CDU/CSU, kde sa pred sériou ďalších volieb Merkelová ocitla medzi dvoma mlynskými kameňmi: Počúvnuť konzervatívne krídlo a vrátiť sa z výletu domov, to jest odvolať všetko a skúsiť získať späť tradičných voličov, alebo pokračovať v útoku na „zelený" stred, ktorý neverí atómu... Výsledok tohto jej rozhodnutia zanechá dlhodobo v slovenských peňaženkách hlbší odtlačok, než keby Radičová s Miklošom zvýšili DPH od zajtra rovno na dánsku úroveň (25 percent).
Triezvejšie rozumy pripúšťajú, že až prehrmia spolkové voľby i žiarenie z Fukušimy, Merkelová (za ktorú nemajú v CDU náhradu) i situácia sa vrátia k normálu. Niet totiž inej cesty. Bez ekonomického rastu, ktorý je so zdražovaním elektriny sotva predstaviteľný, sa z krízy a dlhov už nevysomárime nikdy. Fajn. Odhliadnuc od toho, že na rozum by sme sa v tejto Európe veľmi spoliehať nemali, v balíku úskalí stále strašia ropa a potraviny. A to sú pritom spojené nádoby, keďže ceny pohonných hmôt sú základnou zložkou nákladov pestovateľov. Aj keby nepokoje v arabskom svete zajtra či v nejakom rozumnom čase skončili, čo sa teda ozaj nezdá, i tak nemá Slovensko inú možnosť, len zostať na globálnom trhu. Na tom sme však spoločne so zhruba 3 miliardami ľudí, ktorých nároky na kvantitu a kvalitu stravy rastú priamo úmerne s rastom ekonomík, v ktorých žijú.
Alternatívou inflačných čias je iba úder druhej vlny krízy, alebo nejaká veľmi dlhá stagnácia, kde chrlenie likvidity z tlačiarní peňazí absorbujú akciové trhy a komodity ako zlato (a pod.). Navyše, ak má mať dlhová kríza nekonfliktnú koncovku, nevidno tiež nič iného, než infláciu. Ešteže na Slovensku hľadáme zodpovedného za 1 percento DPH.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
