Už o dva týždne uplynie presne 50 rokov odo dňa, keď sa do vesmíru "pozrel" prvý človek. Tí starší si ešte určite pamätajú na 12. apríl 1961, keď sovietska tlačová agentúra TASS oznámila do celého sveta, že do vesmíru bola vypustená kozmická loď Vostok 1, na palube s kozmonautom Jurijom Gagarinom. Vtedy nikto netušil, kto bol hlavným konštruktérom tejto lode i nosiča, ktorý loď do vesmíru vyniesol. Až po jeho smrti sa verejnosť dozvedela jeho meno. Sergej Pavlovič Koroľov.
Sergej Koroľov sa narodil 12. januára 1907 v Žitomiri na Ukrajine. Po rozvode rodičov žil spolu so starými rodičmi v mestečku Nižin. Jeho matka sa v roku 1916 vydala za inžiniera G. Balanina, ktorý mal na mladého Sergeja pozitívny vplyv. V roku 1917 sa rodina presťahovala do Odesy, kde Sergej študoval na stavebnej škole. Stal sa členom miestneho aeroklubu, v ktorom už ako 17-ročný zhotovil svoj prvý klzák.
Štúdium v Kyjeve i Moskve
V roku 1925 začal študovať na Polytechnickom inštitúte v Kyjeve a potom na moskovskej technickej vysokej škole. V rámci svojej diplomovej práce, ktorej vedúcim bol neskôr veľmi slávny letecký konštruktér Andrej Tupolev, skonštruoval Koroľov svoje prvé motorové lietadlo, označené SK-4. Po promócii začal pracovať v leteckej konštrukčnej kancelárii OPO-4, ale čoskoro sa začal zaujímať o raketové motory na kvapalné palivo a stal sa spoluzakladateľom skupiny na štúdium reaktívneho pohybu, známej pod skratkou GIRD.
Prvá raketa na kvapalné palivo
V máji 1932 sa Koroľov stal vedúcim tejto skupiny, ktorá v roku 1933 vypustila svoju pravú raketu na kvapalné palivo. Sovietska vláda si uvedomovala dôležitosť novej raketovej technológie a GIRD zlúčila s leningradským laboratóriom GDL, pričom vznikol výskumný ústav prúdového pohonu (RNII). Koroľov sa čoskoro stal hlavným inžinierom RNII, jeho funkciu by sme dnes označovali ako projektový manažér. Charizmatický Koroľov tvrdo pracoval, vyžadoval disciplínu, osobne sledoval všetky kľúčové fázy projektov a venoval veľkú pozornosť detailom.
Odpratali ho do gulagu
Napriek pracovným úspechom bol Koroľov v období neslávne známych stalinských veľkých čistiek v júni 1938 zatknutý s odôvodnením, že zámerne brzdí prácu RNII a odsúdený na desať rokov do pracovného tábora - gulagu. Koroľov strávil niekoľko mesiacov prácou v bani na zlato vo východnej Sibíri, kde sa jeho zdravotný stav veľmi zhoršil. Potom ho presunuli do tzv. "šarašky", čo bol špeciálny tábor pre intelektuálov. V "šaraškách" pracovali vedci a inžinieri na projektoch, stanovených vedením komunistickej strany.
Pracoval pre Tupoleva
Koroľov tam pracoval na konštrukcii lietadiel pre kanceláriu A. Tupoleva, neskôr pracoval v inej "šaraške" na vývoji raketových motorov. Z Tupolevovej iniciatívy bol napokon v roku 1944 prepustený a už v roku 1945 dostal prvé vyznamenanie - čestný odznak. Ten istý rok ho povolali do Červenej armády, dostal hodnosť plukovníka a s ďalšími odborníkmi ho poslali do Nemecka, aby sa oboznámil s nemeckým raketovým programom. Do Sovietskeho zväzu sa vrátil až v roku 1946.
Z väzňa hlavným konštruktérom
Korolev sa stal hlavným konštruktérom rakiet dlhého doletu v špeciálnej konštrukčnej kancelárii OKB-1, ktorá patrila pod armádne velenie. Prvou vyrobenou raketou bola raketa R-1, čo bola vlastne replika nemeckej V-2. Nasledovala raketa R-5 a po nej R-7 Semjorka (sedmička). Bola to vôbec prvá medzikontinentálna balistická raketa na svete, ktorá mohla sovietsku atómovú bombu dopraviť na vzdialenosť až 7 000 km. Koroľov sa však snažil aj o civilné uplatnenie rakiet na výskum vesmíru a podporu hľadal aj v sovietskej akadémii vied.
Napriek odporu armády a časti komunistického vedenia štátu sa mu nakoniec podarilo presadiť civilný program, ktorý viedol k vypusteniu vôbec prvej umelej družice Zeme (Sputnik, vypustený 4. októbra 1957) i k vyslaniu prvého človeka do vesmíru. Ako nosiče družíc i lodí s ľudskou posádkou boli použité upravené verzie vojenskej rakety R-7, nazvané Vostok.
Meno zverejnili až po jeho smrti
Koroľov bol hlavným konštruktérom aj samotnej kozmickej lode, tiež nazvanej Vostok. V dôsledku pracovného vypätia i útrap z pobytu v gulagu sa Koroľovovo zdravie začiatkom 60. rokov začalo zhoršovať a po rutinnej operácii, pri ktorej mu zistili rakovinu, "hlavný konštruktér" 14. januára 1966 zomrel. A verejnosť sa konečne mohla dozvedieť jeho meno.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
